Gwadloup
| |||||
deviz nasyonal im nasyonal |
| ||||
lang jantile |
Kreyòl, Franse gwadloupéyen | ||||
![]() | |||||
istwa | |||||
dekouvèt | |||||
politik | |||||
gouvènman |
repiblik | ||||
kapital | Bastè (komin) | ||||
pi gwo vil | Lapwent (komin) | ||||
![]() | |||||
divizyon |
|||||
vwazen | Antigwa, Dominik, Monsera | ||||
òganizasyon | ONI, IE | ||||
jewografi | |||||
sipèfisi (km²) dlo (%) frontiè (km) kòt (km) pli ro (m) pli ba (m) |
1 628 0,70 | ||||
![]() | |||||
ekonomi | |||||
monnen - divizyon |
léwo | ||||
PIB - total (US) - pa ab. (US) |
|||||
endis yo - EDI - EPI |
| ||||
demografi | |||||
popilasyon (ab.) dansite (ab./km²) lavi (zan) ne (‰) mòtalite (‰) mòtalite timoun (‰) alfabèt (%) an vil (%) |
400 000 èstimasyon 2006 | ||||
endèks | |||||
kòd | |||||
kòd ISO | |||||
endikatif yo - entènet - telefonik - radyofonik |
.fr/.eu/.gp
| ||||
nòt | |||||
Gwadloup se yon il ki sitiye nan Lamè Karayib. Distans li avèk la Frans se 7000 km, avèk Etazini se 600 km, avèk Ayiti se 876 km. Se yon depatman doutremè franse. Moun Gwadloup (gwadloupeyen) kapab vote nan eleksyon fransèz, genyen tou reprezantasyon nan gouvènman franse. Chèf-lye Gwadloup se Bastè (lang franse: Basse-terre).
Non Gwadloup sanble vle di rivyè lou, nan Virgen de Guadelupe andan Extremadura kote Espay. Gwadloup, se yon pitit achipèl nan pitit zantiy nan Lamè Karayib. Kò li sityé kote 600 kilomèt pi wo ki Amerik disid ak 600 km pi a dwat ki Ayiti. Premye non li se calaou çaera epi aprè Karukera, ki vle di lil ki gen yon bèl lanmè.
Istwa[edite | modifye sous]
Se depi antan dyab te tigason Awawak vin rete nan Gwadloup. Se premye pèp a moun ki rete an Gwadloup. Pou viv yo te ka peche ak kiltive. Se Kristof kolon ki fè lewòp dekouvè Gwadloup an 1493. Moun laFrans vin kolonize Gwadloup ak touye tout Zindyen Karayib pas yo pa ka rive mete yo nan esklavaj. Se pou sa yo mene esklav depi lafrik pou kiltive kann a sik ki te pi gwo pwodiksyon a la Gwaldoup. Lè moun Frans aboli lesklavaj, prèske tout zansyen esklav refize travay ankò an chan kann. Sa oblije se plantè la angaje 42000 Zindyen denn ant 1854 ak 1889. Yo te ni kontwa me plantè la te ka byen san foute : yo prann bon kou e an plis ansyen esklav te ke mal gade yo, mal pale yo e mal pale bay yo. Men se yo ki sove plantasyon e yo mene epi yon nouvo jan pou manje, abiye kò la e pale.
Pèp Gwadloup se yon melanj a Amerendyen, Ewopeyen, Afriken ak Zindyen ki kreye yon kilti kreyòl.
Jan Gwadloup dirije[edite | modifye sous]
Gwadloup se yon zile zantiy. Li se yon depatman franse. Pi gran vil la se La pwent. Chèflye li rele Bastè. Avèk Matinik ki 150 km pi ba é évé Giyann yo ka fé lé départements français d'Amérique (DFA).
An lane 2003, yo sonje mete on nouvo jan pou jere Gwadloup, yo te ve fè on sèl biten avèk rejyon la é depatman la mé biten la foukan a tè lè pèp la di awa adan on gwan vote. Men Sen Bawtelemy é Sen Mawtin di wi, sa y fèt yo pé ké adan Gwadloup ankò mé yo ké endependan di la Gwadloup.
Kon Gwadloup adan la Frans é la Frans nan Léwòp, Gwadloup adan Léwop kon région périphérique, on péi ki lwen mèm. E pas sé on péi ki lwen mèm, i pé chanje lwa a Lewop ki nomalman pou tout Lewop.
Politik[edite | modifye sous]
Jan Gwadloup ka sanm (jewografi)[edite | modifye sous]
La Gwadloup ka sanm on papiyon.
Ekonomi a Gwadloup[edite | modifye sous]
- Air Caraïbes, se yon konpani ka vé avyon vole e se yon konpani Gwadloup.
Lang[edite | modifye sous]
Atè Gwadloup y'ap pale kreyòl gwadloupeyen, epi a kote sa y'ap pale franse.
Pèp Gwadloup[edite | modifye sous]
Kilti[edite | modifye sous]
Pèsonalite Gwadloupeyen[edite | modifye sous]
Mizisyen[edite | modifye sous]
- Admiral T - Dancehall
- Akiyo - Movman kiltirèl
- Anzala - Gwoka
- Brasco - Rap
- Colonel Reyel - Dancehall, variété française, R'n'B contemporain, elektro
- Frédéric Caracas - otè, konpozitè, aranjè ak basis
- Medhy Custos - Zouk love
- Expérience 7 - Kadans
- Gilles Floro - Zouk, Kadans † 1999
- Matt Houston - R&B
- Nuttea - Ragga-R&B
- Lylah - R'n'B, zouk
- Kery James - Rap
- Alain Jean-Marie - Pyanis
- Kassav - Zouk, Kadans, mizik mond
- Lady Sweety - chantè ragga, dancehall
- Jocelyne Labylle - Zouk, Zouk love
- Marcel Lollia « Vélo » - Gwoka † 1984
- Georges Plonquitte - Bigine † 2006
- Patrick Saint-Eloi - Zouk, Kadans, Zouk love, † 2010
- Jacques Schwarz-Bart - Djaz
- Joëlle Ursull - Zouk, Varyete,
- Francky Vincent - Zouk, Varyete, mizik mond, Kadans
- Laurent Voulzy - Varyete
- Zouk Machine - Zouk, Zouk love
Òt pèsonalite[edite | modifye sous]
- Jean-Claude Barny, reyalizatè
- Guy Cornély († 2005), cherchè
- Babette de Rozières, chèf kwizinye
- Greg Germain, doublè / aktè
- Christine Kelly, jounalis
- Dominik Bernard, aktè
- Pascal Légitimus, aktè
- Jacques Martial, prezidan EPPGHV
- Charly Nestor, animatè televizyon
- Firmine Richard, aktris
- Les Twins, dansè (jimo Laurent ak Larry Bourgeois)
- Joseph Coussin (1773-1836), desinatè
Espòtif[edite | modifye sous]
- Jocelyn Angloma, foutbòl
- Christine Arron, atletis
- Roger Bambuck, atletis
- Mathieu Bastareaud, rigbi
- Grégory Baugé, siklis
- Rodrigue Beaubois, Baskètbòl
- Claudio Beauvue, foutbòl
- Jim Bilba, Baskètbòl
- Aurelien Capoue, foutbòl
- Etienne Capoue, foutbòl
- Boris Carène, siklis
- Daniel Congré, foutbòl
- Alain Couriol, foutbòl
- Olivier Dacourt, foutbòl
- Johanna Danois, atletis
- Gilbert Delé, bòks
- Didier Dinart, andbòl
- Bernard Diomède, foutbòl
- Laura Flessel, escrime
- Dimitri Foulquier, foutbòl
- William Gallas, foutbòl
- Mickaël Gelabale, baskètbòl
- Patricia Girard, atletis
- Yoan Gouffran, foutbòl
- Thierry Henry, foutbòl
- Claude Issorat, atletis
- Loïc Korval, jido
- Alexandre Lacazette, foutbòl
- Jérôme Moïso, baskètbòl
- Gaël Monfils, tenis
- Jean-Marc Mormeck, bòks
- Marie-José Pérec, atletis
- Florent Piétrus, Baskètbòl
- Mickaël Piétrus, Baskètbòl
- Teddy Riner, jido
- Franck Silvestre, foutbòl
- Mickael Silvestre, foutbòl
- David Sommeil, foutbòl
- Luc Sonor, foutbòl
- Lilian Thuram, foutbòl
- Marius Trésor, foutbòl
- Ronald Zubar, foutbòl
- Lenny Nangis, foutbòl
- Louis Saha, foutbòl
Referans[edite | modifye sous]
Lyen deyò[edite | modifye sous]
Peyi nan Amerik |
Amerik dinò : Etazini · Kanada · Meksik Amerik santral : Beliz · Gwatemala · Kostarika · Nikaragwa · Ondiras · Panama · Salvadò Karayib : Antigwa ak Babouda · Bahamas · Lababad · Kiba · Dominikani · Dominik · Grenad · Ayiti · Jamayik · Sen Kits ak Nevi · Sen Vensan ak Grenadin · Sent Lisi · Trinidad ak Tobago Amerik disid : Ajantin · Bolivi · Brezil · Chili · Kolonbi · Ekwatè · Giyana · Paragwe · Pewou · Sirinam · Irigwe · Venezwela |
lòt divizyon politik yo |
Amerik dinò : Groenlann Karayib : Karayib olandèz · Bermid · Kayman · Gwadloup · Giyàn franse · Matinik · Monsera · Pòtoriko · Tik ak Kayk · Il Vièj amerikèn ak britanik |