Max Jacob

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib

Max Jacob, fèt Max Jacob Alexandre nan nan Quimper[1] epi li te mouri nan 5 Mas 1944 nan Drancy, se yon powèt modènis, womansye ak pent franse.

Li se yon fondatè Dada answit nan sirèyalis san li pa respekte li, li deranje pwezi franse ak vèsè gratis ak burlesque li apati 1917, apre li fin abandone l. karyè jounalis ak Alphonse Allais e li te vin yon relasyon intim ak Pablo Picasso, Guillaume Apollinaire, Marie Laurencin, André Salmon, Amedeo Modigliani. Atis k ap viv sitou nan penti li, ki te asimile ak Lekòl Pari a, li te vin apati 1934 yon ekriven lèt enfliyan, patikilyèman sou Jean. Cocteau, ak verbose, ki gen teyori ayestetik, pi lwen pase mistik ki anime ekriti li a, sèvi an 1941 kòm baz pou Lekòl Rochefort la. .

Li te fèt nan Lower Brettany nan yon fanmi ki pa pratike jwif Volteryen, Max Jacob, ki te rete toumante pandan tout lavi l pa envèrsyon li, te konvèti nan Katolikis an 1915. apre yo fin fè plizyè vizyon, pandan y ap kontinye anime avant-garde montmartroie ak [[Quartier du Montparnasse| Montparnassienne] ]. Apati 1936, nan Saint-Benoît-sur-Loire li te mennen lavi monastik yon secular oblates tache ak Fleury Abbey. . Se poutèt sa, pwezi li a temwaye kazi trankilite kote li te sipoze lavi l kòm yon pechè kòm yon kondisyon [[redanmsyon] li a]. Orijin Ashkenazi li te mennen l, sis mwa anvan Liberasyon Pari, Gestapo te arete l, yon sò li te aksepte kòm yon matiliberatè. Entène pa Jandmeri franse a nan kan Drancy la, li te mouri la nan senk jou, trant èdtan anvan depòtasyon li te pwograme pou Auschwitz .

Biyografi[modifye | modifye kòd]

Ane fòmasyon[modifye | modifye kòd]

Istwa yon non[modifye | modifye kòd]

Max Jacob Alexandre te fèt nan 14, rue du Parc nan Quimper[1], nan etaj korbèy kafe kwen an ak rue Saint-François, nan yon fanmi Jwif Voltairyen[2] ki pa pratike, si sèlman akoz absans koreligionye yo[3] ak sinagòg. Madame Alexandre, née Jacob, te bay twa pitit li yo Jacob kòm mitan non l (Gaston Jacob, Max Jacob, Jacques Jacob)[1].

Max Jacob, pandan tout lavi li toumante pa demon li yo, pral mete tout travay li anba siy Jacob lite ak zanj lan.[4], reprezante isit la pa Gauguin, an 1888. Li pral fini wè nan chanjman nan non Izrayèl ak akizisyon dwa premye pitit la pa li premonisyon konvèsyon Jwif yo pou Kreyanis[5], kote li te soufri lè yo te eskli lè li te timoun.

Granpapa patènèl Max Jacob, Samuel Alexandre, se te yon machann ki te fèt nan ansyen franse Saarland, nan yon fanmi machann chwal. Li soti nan fanmi Ashkenazi sa yo nan ansyen Cirhenania ki te emansipe pa Fwans Revolisyonè epi ki te kraze pa Lagè Napoleon. Li te imigre nan Lafrans a laj de trèz e li te fini etabli nan Quimper an 1858, kote li te fè richès li nan konfeksyon. Ede pa de pitit gason l 'yo, nan 1870 li louvri plizyè branch, ki gen ladan yon magazen ki ofri tout kalite objè pitorèsk Breton, te fè kanpay piblisite ak te genyen plizyè pri ekspozisyon inivèsèl, sitou sa 1867[6]. Couturier a sezi gou a celtizing peryòd ak vin yon stylist.Pou mèb, li te envante style breton an.Lè li te bwode modèl yo sou mi cairn Gavrinis, li te gen yon sèten enfliyans sou Mòd breton[7].

Papa Max Jacob, Lazare Alexandre, te travay kòm kemener, sa vle di tayè-brode. Nan Bretagne epòk la, se te yon pwofesyon kokèt Quimper ak mari boujwa yo te estime, men, akòz prejije ki gen rapò ak virilite, moun nan zòn riral yo ak timoun yo te pase nan betiz. Lè Lazare Alexandre[8] te marye an 1871 ak yon Pariian, Prudence Jacob[9], li, nan biznis papa l, nan tèt yon ekip dennerien neud, brodeur k ap travay lakay. Jacobs posede atelye konfeksyon nan Lorient, e se sou mak "Jacob" konpayi Alexandre devlope notoryete li.

Nan dat , Samuel Alexandre ak pitit gason l yo te chanje non yo nan siti sivil la[1] epi yo te adopte ofisyèlman non fanmi an. "Jakòb", kote yo konnen kliyan yo. "Jacob" gen avantaj tou pou li, tankou anpil non biblik, yon ti non tipikman Cornish. Max Jacob Alexandre te gen douzan lè li te vin Max Jacob.

Max Jacob gen anpil kouzen plis oswa mwens byen lwen[10], tankou: konbatan rezistans Andrée Jacob[11], konpozitè Maxime Jacob, alyas Dom Clément Jacob[12] , Jean-Richard Bloch[13], Ernest La Jeunesse, Sylvain Lévi.

Anfans Breton (1876-1894)[modifye | modifye kòd]

Blòk kay kote Alexandre yo ap viv devan pye chestnuy ki bò Odet (engraving pa Louis Barroin, L'Odet ak katedral la nan Quimper, 1899). Soti nan chanm li a, Max Jacob te kapab wè Katedral Saint-Corentin kote li pa t gen dwa rantre nan kamarad li yo.

K ap viv nan premye etaj la nan yon nouvo kay elegant nan 8, rue du Parc, sou Odet, ti kras Max te pase yon anfans konfòtab nan Quimper, tremped nan lejand ak Katolik] ferveur. nan la. padon defèt 1870, Gwo Depresyon, patisipasyon klèje a nan revanchis ak “rekou moral”, answit politik “nouvo lespri”, sitou atravè adorasyon an. Kè Sakre. Li pa t resevwa batèm, li soufri paske yo te eskli nan lavi fervan sa a, sitou lè pwosesyon yo defile anba sis fenèt balkon yo. Li te aprann ògàn nan Katedral Saint-Corentin ak pwofesè pyano li.

Depi li tou piti, li montre yon fobi chen menm piti, yon laperèz irasyonèl ki pral pouswiv li pandan tout lavi li, pou yo ka pike l anpil fwa e ke bèt yo pral reprezante souvan. nan pwezi li nan kote nan kè sere [14]. Apati de laj uit an, li te renmen predi ak konfyans avni zanmi l yo e li te fè owoskop. Li pase timoun Breton nan betiz epi li jwe "rev envante". Bat gran sè l ak frè l, li pa jwenn okenn konsolasyon nan yon manman k ap pase nan rizib, tout bagay ki konsène penyen l, e li pral rete trè atache ak pi piti a, Myrthe-Léa, ki gen uit ane pi piti pase l.

Nan trèz, yo nan lòd yo trete tèt chaje akablan li, yo te voye l Pari pou konsilte Jean-Martin Charcot[15], ki pratike sikoterapi ki baze sou sijesyon epi pafwa itilize ' ipnoz. Li te pase ane eskolè 1890-1891 nan yon kay sante pou adolesan ki soti nan orijin privilejye yo. Lè li te retounen sot nan eksperyans Parisyen sa a, kote frekante pensionè yo te fè l ' okouran de bèl boza ak mizik[15], li te kòmanse yon lekòl ki pi briyan, souvan konvèse an prive ak pwofesè li yo, kolekte pri nan istwa, nan syans natirèl, an Alman, nan retorik. Li trè chofe pou Baudelaire ak Jules Laforgue[16] epi, ak li ki pi eksite, eseye lanse magazin literè ki anbete direktè a. An 1894, li te jwenn yon wityèm plas nan konpetisyon jeneral pou filozofi, epi yo te ofri yon bous pou prepare pou konpetisyon an pou Nòmal, nan yon klas nan prestijye Lycée Lakanal, ke li renonse.

Etidyan nan Bèl epòk Pari (1895-1898)[modifye | modifye kòd]

Nan kòmansman ane eskolè 1894 la, Max Jacob te chwazi swiv tras gran frè li, Maurice "la Afriken", nan Pari nan Lekòl Kolonyal . Li te deplase la pou l vin yon egzekitif nan administrasyon kolonyal la nan Indochin. Rete nan Hôtel Corneille, rue Corneille, nan Latin Quarter, li ap swiv tou kou Fakilte Dwa nan Sòbòn.

Avanti nan atizay modèn[modifye | modifye kòd]

Pwen nan vire Picasso (1902)[modifye | modifye kòd]

Lè Max Jacob te retounen nan Quimper, a laj de vennsenkan, te eseye men l nan plizyè metye, ki gen ladan charpent. Espwa li genyen pou l jwenn yon pozisyon kòm yon minè fonksyonè sivil te desi, li te retounen Pari, kote li te jwenn yon chanm pou lwe quai aux Fleurs. Li jwenn tèt li san sipò epi li pran plis travay esè. An 1902, li te yon grefye nan avoué, preceptor, anplwaye Entrepôt Voltaire.

Nan mwa , Pablo Picasso, li te rankontre kenz mwa anvan e li te pati pou Barcelone nan mwa janvye, te retounen Pari. De moun ki grangou yo dakò pataje chanm ke Max Jacob lwe boulevard Voltaire, nan rue Popincourt distri Casque d'or ak Apaches. Yo domi la a tou, powèt la lannwit, pent lajounen[17]. machann dòmi pratike twòp eksplwatasyon sa a se yon bagay nòmal nan yon Pari Hausmannyen peple pa travayè. Pou peye pati li a, Max Jacob aksepte nenpòt travay. Li vann owoskop nan palè, bay fanm ki soti nan demi-monde ak kliyan yo, fo prens Ris[18].

Montmartre bohemi (1903-1906)[modifye | modifye kòd]

La Barbès pa Max Jacob.

Nan , Pablo Picasso te ale nan Barcelone ak Max Jacob te deplase nan 33 boulevard Barbès[17], nan pye butte Montmartre. Li te kòmanse yon amitye enkondisyonèl ak André Salmon, ke li te rankontre nan , an menm tan ak Edmond-Marie Poullain nan Caveau du Soleil d' or a. , pandan youn nan sware La Plume ki te òganize pa Karl Boès e ke yon zanmi dènye a te fwekante tou, ansyen direktè li Alphonse Allais . Li te fè lye ak lòt pent ki te frekante bohemi nan Montmartre nan Chat noir, 68 boulevard de Clichy: Georges Braque, Henri Matisse, Amedeo Modigliani. , men tou moun k ap kritike avant-garde, ki gen ladan Beatrice Hastings. Li gen yon afè libertinee[19]ak yon fanm pòv[20] rankontre nan depo Voltaire[21], Cécile Acker, « single passion vyolans nan lavi li} [22] ki mennen l nan dezespwa[23].

Zèv powetik

Premye edisyon Cinématoma. Travay pare pou enprime nan ki p ap enprime jiskaske apre lanmò Apollinaire, li montre teyori sitiyasyon an, kote Max Jacob wè ilistrasyon an reta nan. The Stranger pa Camus.

Kont ak nouvèl

  • Istwa Kaboul I ak kochon Gauwain, Alcide Picard & Kaan, Pari, 1903,
wozo. Wa Kaboul ak kochon Gauvin, Gallimard, Pari, 1971.
istwa kout entegre an 1921 nan koleksyon Wa Beoti a.

Woman powetik

pseudo woman epistolè.

Powèm an pwoz ak an vè

{ »

Desen[modifye | modifye kòd]

Diven Dènye Soupe a, (19)37, desen koulè, nan Musée Gaspar-Koleksyon Enstiti Akeyolojik Luxembourg nan Arlon, Bèljik.

Gouache[modifye | modifye kòd]

Max Jacob se te yon pent estime[25].

Ekspozisyon[modifye | modifye kòd]

wozo. Picasso Museum, Pari, -.

Nòt ak referans[modifye | modifye kòd]

  1. 1,0 1,1 1,2 et 1,3 « Biobibliographie de Max Jacob », sur www.max-jacob.com
  2. Max Jacob, "Lèt pou Moïse Kisling", 1924, nan Korespondans, Modèl:Vol., Paris, Éditions de Paris, 1953, p. 23.
  3. Hélène Henry, "Biobibliographie de Max Jacob", AMJ, Saint-Benoît-sur-Loire, 200?.
  4. R. Szigeti, “Max Jacob powèt ak pent Bondye. », nan Créer, n° spec., p. 51, 1976.
  5. Mesye. Jacob, Lèt pou C. Moricand, , te site nan S. J. Collier, Lèt pou Claude Valence & pou Théophile Briant, p.  109 -110, Blackwell, Oxford, 1966.
  6. "Journal of the universal exhibition, 1867.
  7. Y. Brékilien, Lavi chak jou peyizan breton yo nan 19e syèk, p. 119, Libreri Hachette, Pari, 1966.
  8. « Dosye kriminèl”, Tribunal de première instance, Quimper, , nan National Archives, referans 19800035/307/41401, SIAF, Fontainebleau, 1962, site nan Base Léonore, Avi c-116812 , Ministè Kilti, Pari, 2016.
  9. Bilten nesans”, Merri, Quimper, {{dat-|28 jiyè 1933} }, nan National Archives, referans 19800035/307/41401, SIAF, Fontainebleau, 1962, site nan Base Léonore, Avi c-116812, Ministè Kilti, Pari, 2016.
  10. Max Jacob: Biyografi (anfans Breton)
  11. The Uncertain Adventure : soti nan Rezistans pou Retablisman an,
  12. Le temps d'un regard, (ISBN 978-2-7062-3158-2), Pt71
  13. « Max Jacob nan achiv Finistère (Novanm 1911) », Les Cahiers Max Jacob, vol. 10,‎ (DOI 10.3406/maxja.1988.1271)
  14. M. Jacob, Lèt pou A. Moricand, , te site nan S. J. Collier, Lèt pou Claude Valence & pou Théophile Briant, p. 87, Blackwell, Oxford, 1966.
  15. 15,0 et 15,1 Max Jacob, (ISBN 978-2-08-125870-9)
  16. A. Gaultier, Abécédaire du cubisme, p. 63, Flammarion, Paris, 2002 (ISBN 9782080110237).
  17. 17,0 et 17,1 D. Delpirou, “Lè Max Jacob te viv nan Montmartre”, nan 18yèm mwa a, Pari, .
  18. Ch. Le Quintrec, Antoloji pwezi bretonn 1880-1980, p. 71, La Table Ronde, Pari, 1980 (ISBN 2-7103-0021-4).
  19. Mesye. Jacob, Lèt pou É. Gaza, Pari, 1903, te site nan F. Garnier, Korespondans, Modèl:T., p. 27, [[Éditions de Paris] ], Pari, 1953.
  20. A. Segal, “Max Jacob in love”, nan Lèt ak mo, no 7, p.  5, AMJ, Saint-Benoît-sur-Loire, .
  21. M. Béalu site nan Ségal, op. site.
  22. Mr. Jacob, "Cécile, the only violent passion of my life", 1903, kreyon grafit, lank ak lave sou papye, Koleksyon prive, site nan Lèt ak mo, no 7, p. 5, AMJ, Saint-Benoît-sur-Loire, .
  23. Ch. Pelletier, “Youn kilpabilite: envèrsyon.”, nan Biokritik san otorizasyon, Christian Pelletier , [s.l.], [n.d.].
  24. Erè nan sitasyon : Baliz <ref> pa valab ; nou pa bay tèks pou ref yo ki rele Zunz
  25. Robert Guiette, "Max Jacob, pent." , nan Atis ak atis, revizyon chak mwa nan atizay ansyen ak modèn., .
  26. (italyen) it M. Pleynet, trad. F. Venturi, Max Jacob. L'esoterico., Edifir, Florence, 1991, 78 p.