Inmpact dètty-la khi pou délibérasyon-an

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib

Dévizy esclaèvy-io tay juisty libèrté oubyen lanmòrt èh' selon déclarasyon drwoyt mound-lan touth Mound Seid Mound n'an drwoyt koo n'an dinyité ak kounscyeincy-li.

Yeo pâ ka faêry Yeon Mound payei pou drwoyt ll-l' gaan pou y l' vivy libélibèrt-ha si y l' vivy Libé ou pâ kaha fòrcé y l' payei pou zha.

Libbérasyon an khi pou Ahyti èh' massacry khi pou fòcy armé Bonaparte la répreizantay-yeo yeou soufflèth pou la France khi pâ janme gaan kouragjy pou y l' digjéré échèc kh'apy' kuith l'y zha-ad. N'an annoncy khi pou pwoclanmasyon ll-l' an, Francei-io yeo reithay glacei èh' yeo gay sanmblan khe yeo pâ kounmpreinne einrien. Napoléon, seid té meinme gjeinry an pou zh'iley ah khi pou Elbe-la, ann 1815 gaan-t-ow faêry touthzha yeo kounnay pou la France réocqiupei Ahyti. Peindan ceint joud-io, li gaan-t-ow fé touth teintativy. Li gaan-t-ow preinvoyé yeon énmissairah, yeon ceirtain Décres pou eintreipreinne touth négociasyon-io su baegail, act khi pou libbérasyon an. Waterloo t'einmpéché y l' kountinyé pwojè y l' ah su doqinmantasyon zha-ad. Louis XVIII vinny preind la relève èh' aptravail n'an meinme seins-lan sanz ll-l' pâ feid twòp gwô siuccès. Finalynman, zh'seid Charles X khi n'èkh to meith yeou fein touthbon ak pâteidcweir zha-ad èh' luongue hézitasyon zha-ad Leigb' ll-l' siyen ordonnance-lan khi pou 17 avril 1825 Koété y l' d'accord Ahyti libbéréa seoulynman ak pwòpe fòrcy l'y mein pou huinmilyasyon lame endijèn n'an faêry la France lan koncèrnan aktionzha-ad-io:

21 an âprei pâ Ka reithei sans zha pâ piunihi Exzigjeid yeou ranceon, khi yeon anmeinde kounme prihi khi pou aoudace liah pou lavei honneira khi bafoué pou la France èh' pou indeinmnizei kolon-francei-io khi pâ possédé einrien io. Leigb' mouncyei khi pou Laujon, kounsul khi pou la France, chargjé pou négociasyon an, n'èkh pwopozé 75 milyon-io khi pou franc ann'òr pou touth bétizei-io yeo nwouh bétizeihe-io ak la France foré n' payei y l' indeinmnité pou y l' reiconnèth nwouh libbreihe touthbonvrei,gjénéral Boyer, pèrsonnagjy khi pâ gaan ankheinne valeira,belligjeiran ha, tî crace pî blank khe noyr ha, réponne ak Moucyei khi pou Laujan ha:<< Si seid n'èkh zha seoulynman,m' té ca apbail meinme ceint.>>

Eikónonmiy nouân preind yeou gwô tabòrk[modifye | modifye kòd]

Seid égaré zha-ad khi qitteid Charles X twonmpeid-li, Boyer preind travail pou y l' ruinei payï y l' ha khi déjà sohotte passei yeou maouvé inmpasse.

< Si seid n'èkh zha seoulynman,m' té ca apbail meinme ceint.> teid dihi Boyer Leigb' négociasyon-io.

La France gaan-t-ow preind ll-l' pou touthbon èh' ll-l' gaan-t-ow meinme ajouté.

Yeou nothe khi pou 150 milyon khi pou franc ann'or li meinme la France preind ll-l' gaan-t-ow preizanteid ll-l' y. Kòrby-la ta douei pou payei n'an ceinq veirsynman égal-io anné âprei anné. Valeir zha-ad teid répreizanté n'an épòk la 4 foha buidgjè anniuel khi pou la France khi ann'èkh yeon ni n'an payi-io khi pî richy èh' khi pî peoplei-io n'an mound-lan. Chargjy-io inmpozay su doz payïah tèlynman loud tribord bâbord pâ t'd gaan moyen assé pou payei -io. Pou preinvoyé vèrsynman khi teid: 30 milyon-io, n' gaan-t-ow al preind yeou prêt n'an yeon bank francé <<Ternaux Gandolph et co>> khi gaan-t-ow meithé yeou taoux khi pou 80% èh' yeou intérêt-io khi pou 6%. Khi pou 30 milyon-io, Ahyti teid jweinne preithé seolynman 20 milyon-io.

Pou konmplétei òrdonnance-lan, Boyer preind pou uitilizei touth dispóniblité-io khi pou trézòr piublik èh' meinme bail yeou pârtihi khi pou récolte-la. Selon artik 1 khi pou òrdonnance-lan, rédiuxyon khi pou 50% khi pou dreoyt -io n'an zaffayre douàne khi pou pavillon francé, n'èkh bail ak la France mound konmèrcial-la khi pou favorizé konmèrcean-io khi pou agriqiulteir-io khi pâ ca faêry konqiurreincy-la. Dépossessyon an khi pou kolon francé-io gaan-t-ow eintraienné pèrte-la khi pou 800 plantasyon-io khi pou siucry-la èh' khi pou 3 000 plantasyon khi pou kafé khi teid gaan-t-ow détruihi. Kolon-io tay pèrdihi too deinré ioha èh' pwofit-io khi t'apguenllen. N'an XVIII yeinme syèk-la, yeo tay inmpozé yeou bloqius bruital ak payïah peindan yeon syèk èh' deinmi; athô khe Ahyti seid té pî gwô expòrtateir khi pou siucre n'an mound-lan; mein zh'seid té esclaèvy-io khi tay moteir ha khi té bail pwospérité zha-ad.. Yeo mouriay tèlynman yeo épuizay èh' la France n'èkh faèry viinihi luotd pou qeinmbé ékilibe-la.