Michel Martelly

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib
(Depi paj redireksyon « Sweet Micky »)
Michel Joseph Martelly
Image illustrative de l’article Michel Martelly
Non nesans Michel Martelly
Fonksyon 56yèm prezidan ayisyen; mizisyen
Nesans (63 ane)
Pòtoprens
Nasyonalite Ayisyen
Domèn politik, mizik

Michel Joseph Martelly, rele tou Sweet Micky ("Micky le doux" nan franse) oubyen Tèt Kale ("Crâne rasé" nan kreyòl ayisyen), ki fèt 12 fevriye 1961 nan Pòtoprens (Ayiti), se yon mizisyen, konpozitè ak militan sosyo-politik ayisyen.[1]

Li te prezidan Repiblik Ayiti ant 14 me 2011 ak 7 fevriye 2016.

Biyografi[modifye | modifye kòd]

Jenès[modifye | modifye kòd]

Li se pitit gason Gérard Martelly ak Madeleine Pradines.

A pitit gason ki nan klas mwayèn pou yon chèf pou izin petwòl, Martelly li menm te aprann jwe pyano nan zòrèy yo. Apre li te fin diplome nan lekòl segondè ak yon tantativ echwe pou etid medsin (Michel Martelly pat janm te admèt nan lekòl medikal ann Ayiti. Moun ki gen koneksyon yo souvan parèt nan Inivèsite leta Ayiti, Martelly te admèt nan Fakilte Syans, ki te echwe pou li kou ak sou bò gòch lekòl), Martelly te antre nan akademi militè ayisyen an, anvan yo kite dèyè imprégnation pitit fi yon jeneral. Li te retounen ak ti zanmi li, Sophia Saint Rémy-Martelly, ki gen fanmi li ki soti Gonayiv. Yo te marye Miyami, nan Florid, epi yo te vin gen premye pitit yo, Olivier. Koup la gen nan total twa ti gason ak yon fi. Martelly te kontinye pou travay sou yon kote ki gen konstriksyon pandan yon ane anvan yo al viv an Ayiti an 1987. Pou yo tounen an Ayiti, Martelly te kòmanse jwe nan klavye tankou yon pitit fi-in mizisyen nan sal lokal nan Petyonvil ak Kenskòf, savann pou bèt yo, *se nan Pòtoprens. Li se tou angajman pou de moun ki pi fò fanmi yo an Ayiti.

Lekòl[modifye | modifye kòd]

Li etidye nan Kolèj Roger Anglade, nan Saint Louis de Gonzague ak nan Sant pou Etid segondè li fè bakaloreya li. Pou etid siperyè, li te emigre Ozetazini ak yon fanm amerikèn, kote li enskri pou Red Rocks Kolèj kominotè pou Lakewood, Kolorado, e li te travay nan yon episri. An 1986, apre yon semès, li te divòse epi retounen ann Ayiti.

Prezidan[modifye | modifye kòd]

Nan mwa jiyè 2010, li te anonse kandidati li pou prezidan Ayiti.

Li te sipòte pa Wyclef Jean pandan kanpay eleksyon an.

Martelly deja pran an chaj lame ayisyèn, FAd'H, yo ak patizan kout Eta pou 1991, tankou tris selèb escadron mouri nan FRAPH.[2] 4 avril 2011, yon wo responsab ayisyen te anonse ke Martelly te ranpòte dezyèm tou eleksyon prezidansyèl ayisyen kont kandida Mirlande Manigat. Sepandan, rezilta ofisyèl yo pap rive pa anvan 16 avril 2011 lan.

Li sipòte pa Wyclef Jean pandan kanpay eleksyon l, li fè anba etikèt la pati "Repons Peyizan" ("repons a soti nan yo, fèmye yo" an kreyòl), ki se orijin lan.

Sou 21 avril 2011, Konsèy Elektoral Pwovizwa a te deklare l ofisyèlman gayan an nan wonn, dezyèm lan, ki te fèt 20 mas pase a, ak 67.57% nan vòt la kont Manigat. Inogirasyon li pran plas, 14 me 2011.

Michel Martelly, apre li pap resevwa sa yo an sekirite nominasyon an nan Danyèl Gérard Rouzier, lè sa a Bernard Gousse[3], nonmen 18 oktòb 2011 yon nouvo gouvènman anba otorite Premye Minis Garry Conille, yon doktè ak ofisyèl nan Nasyonzini, ki gen 45 lane[4].

Sou 25 jiyè 2011, li te sijè nan yon tantativ asasina.

Mizisyen[modifye | modifye kòd]

Li jwe mizik kreyòl ak konpa. Li fè mizik militan sosyo-politik.


Lavi prive[modifye | modifye kòd]

Martelly, fè 4 pitit avèk menaj enfans li, Sophia Saint Rémy-Martelly ki se madanm marye li. Timoun yo rele : Michel-Olivier, Michel-Alexandre, Michel-Yani, Malaika-Michel.

Diskografi[modifye | modifye kòd]

1989 Albòm : Woule Woule[modifye | modifye kòd]

  • Amba Tonel
  • Compas Foret des Pins
  • Fèt Menaj Mwen
  • Kèm Sere
  • La Gramè Francez
  • Mache Sou Yo
  • Ou Fèm Pè Ou
  • Oulala
  • Woule Woule

1990 Albòm : Amba Rad La'[modifye | modifye kòd]

  • Amba Rad La
  • Cocorico
  • Deside Ou
  • Micky’s Rara
  • Ou Fè Mwen Mal
  • Teke Fren Ou

1991 Albòm : The Sweetest[modifye | modifye kòd]

  • Ca Fè Longtemps
  • Cheche Lanmou
  • Compas Tounin
  • Danse
  • Galope
  • Pale Pale Ou

1992 Albòm : Min Koze A[modifye | modifye kòd]

  • Africa
  • Ale
  • Dola
  • Grenadie
  • Min Koze A
  • San Ou
  • Vòlè

1993 Albòm : Pa Manyen[modifye | modifye kòd]

  • Jungle
  • Pa Manyen
  • Pou Kisa
  • Prezidan
  • Zanmi

1993 Albòm : I Don't Care[modifye | modifye kòd]

  • Fragile
  • Gato
  • Haiti
  • I Don’t Care
  • Ouvè Baryè

1994 Albòm : Tout Ce Mately[modifye | modifye kòd]

  • Garage
  • Nou La
  • Sa Fe Mwen Mal
  • Sou Sa
  • Tout Ce Mately
  • Pa Fe Mwen Mal
  • 700 Dola

1997 Albòm : Aloufa[modifye | modifye kòd]

  • Aprann La Vi
  • Coralie
  • Jwi La Vi
  • Kompa Loulou
  • Micky's Rara #2
  • Mon Colonel
  • Nou 2
  • Pigeons
  • St Michel

1998 Albòm : 100,000 Volts[modifye | modifye kòd]

  • 100,000 Volts
  • A l’ Bale
  • Ballade Tropicale
  • Cotes de Fer
  • Deye Madanm Nan
  • Jou A Rive
  • Pot Pouri
  • Sa’w Di Nan Sa
  • Se Pou Yo
  • Y ‘Ap Danse
  • Yon Sel La
  • Yon Ti Moral

1998 Albòm : Dènye Okazyon[modifye | modifye kòd]

  • Apuye m’ La
  • Bagay Sa a
  • Dènye Okazyon
  • Haiti 2000
  • Jan Cheche Jan Trouve
  • Kayiman Men Mouch
  • Min Towo A
  • Pot Pouri #2
  • Se Ou Mwen Vle
  • Yon Tan

2003 Albòm : Sisisi[modifye | modifye kòd]

  • Bouchon
  • Ce La Vi
  • Gad’on Fanm
  • Machan Fresko
  • Manyen Jezu
  • Map Tan An Ou
  • Pi Piti Pi Dous
  • Sa Sa Ye ?
  • Si Si Si
  • Ti Poule

2004 Albòm : Tòtòt[modifye | modifye kòd]

  • Bare Vòlè
  • Le Nord
  • Make Love To You
  • Na Kenbe
  • Pa Dekouraje
  • Pale Yo
  • Taxi
  • Tòtòt

2005 Albòm : GNB[modifye | modifye kòd]

  • Eastern Parkway
  • Fete Fete
  • Frero
  • GNB
  • La Vi a Bel
  • Men Nou
  • Mwen Pap Divose
  • Non Non Non
  • Pou Ki Ou Ale
  • Rakete
  • Sonje

2008 Albòm : Bandi Legal'[modifye | modifye kòd]

  • Bandi Legal
  • Béa
  • I’m Sorry
  • Je Te Veux
  • Konsyans
  • Li Pa Ladan’ l
  • Mache Prese
  • Magouyè
  • Pa Ka Kenbe
  • Polo

2008 Albòm : Micky & Sons[modifye | modifye kòd]

  • Bay Bondye Glwa
  • Haiti
  • Kage Sou Do
  • Kay San Fanm
  • La Jam
  • La Vie d’Un Homme
  • Le Bonheur
  • Ole
  • Se Vre
  • Seman
  • Wete M La Mete M La

Senp[modifye | modifye kòd]

  • Lè Prezidan Pat la
  • M'Anvi Manjew
  • Vini Non
  • Sa Ou Te Fè Pou Mwen
  • Kite Yo Pale

Referans[modifye | modifye kòd]

  1. « Fondation Rose et Blanc ». Archived from the original on 2016-03-04. Retrieved 2016-02-21. 
  2. « Kopi achiv ». Archived from the original on 2015-03-19. Retrieved 2015-03-19. 
  3. En Haïti, Michel Martelly ne parvient pas à former un gouvernement, Le Monde, 3 août 2011
  4. Jean-Michel Caroit, Cinq mois après la présidentielle, Haïti a enfin un gouvernement, Le Monde, 19 oktòb 2011

Lyen deyò[modifye | modifye kòd]