Socyoleinguistyk

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib

<<Enscripsyon n'an modènite a, you defi pou Ayiti>> se te konsa tèm-lan ki pou konferans pwononse pa pwofesè n'an lekòl nasyònal ki pou administrasyon piblik ki pou Kebèk, Louis Coté, n'an kad ki pou senpozyòm-lan sou mànajman tounèf ki Ògànize jedi n'an karibe pa gwoup-lan ki pou konsiltasyon e' rezilta-yo.

Ayiti: Enskripsyon n'an modènite a, Louis Coté dazabiye elit ayisyèn-yo.[modifye | modifye kòd]

Men anvan sa sou zond-yo ki pou Radyo Majik 9, inivèsitè a gen-t-an lage sa ki, selon li, ki n'èk konstitye eleman-yo ki anpeche Ayiti pou l enskri l n'an modènite a, abòde kòm konjonksyon ki se twaz pwosesis-lan: fòmasyon an e' demokratizasyon an ki pou Leta a ki fòme nasyon an, esò a ki pou you ekònomi kapitalis e endividyalizasyon ak tout rapò yo ki pou sosyete a anjèneral.

<<premye endikatè a ki pèmèt ou Knnein si yon Leta pral devlope oswa enskri n'an modènite a, se you pwojè Komen ki pou devlopman pataje pa ansanm elit-yo>>[modifye | modifye kòd]

Pwofesè a Louis Coté gen-t-an vanse n'an pran pou modèl sitiyasyon pa end-lan, pa Taywann, pa Kore a ki n'an sid, pou Japon e' ki pou Lachin. <<Se sa ki gen-t-an te fè n'an Peyi a sa-a-yo. Eske sa ki fè l kounye'a n'an Peyï Brezil. Men an Ayiti, n' pa gen sa>>, deplwyed Louis Coté. << Sa m, m' wè pa bò isit-la, depi endepandans nou an rive jouk jounnen jodi a, elit-yo, yo pa genein kæpasite sa-a-yo pou yo bay you pwojè Komen pou deivlopman ki pou sosyete a. Sa-a-yo, se you bann elit divize>>, ajoute otè a ki pou Enskripsyon an ki pou sosyete-yo ki pa Oksidantal-yo n'an modènite a san mennajman.

Kòme lòt endikatè a ki pou Enskripsyon an n'an modènitè a[modifye | modifye kòd]

Espesyalis-lan ki pou kesyon-yo nan zafè gouvènans e ki pou refòm administrasyon piblik la site edikasyon an. Nivo a ki pou edikasyon an n'an you sosyete ba'w ou chans pou'w ou, ou wè sa ke apy' ye sosyete zha-ad n'an venn-senk oswa trant an-yo, selon Louis Coté met n'an menm sak edikasyon e' devlopman ekònomik, karakteristik ki pou modènite a. Peyï -yo ki pou Azi a n'an Sid-Es oswa ki pou Azi a n'an Sid envesti-yo jiska 50% ki pou bidjè yo a n'an edikasyon, li di. Kounye'a an Chin, lè y' ap' gen bezwen enjènyè-yo, yo pran fòme yon bann santèn ki pou milye yo atò menme an Afrik sibsaharyèn koété Louis Coté gaan-t-ow travail anmpîl laad, yeo pâ riivay preind dispozisyon pou formei driez aussoy triaz. Ba-anm kounman 'w hou vleihe riivei n'an pwodui'kh pou richessy si yeo p' apy' formay baànd ingjeinyeir-io èh' teicnisyen-io khe y'apy' beizwein? M. Coté Pozeid tèth li qestion an minynmizé y l' pwoduixyon han massy khi pou pwofessyònèly n'an kh'èkh donmainy Taank-koo dreoyt ha. Avocat-io, kounzha trasseid ll-l' sheinmaha-io. Yeo pâ pwodui'kh pou richessy.

Performancy khi pou adminystrasyon piublik kounstitiuei y I' yeou luotd indycateira khi pèrmeith pou meziurei degré ha pou Inscripsyon khi pou yeou Payïa n'an modernytéa[modifye | modifye kòd]

Yeou Payïa pâ ka atteindry objeicktif zha-ad-io khi pou deivyloppynman si l'y pâ gaan yeou adminystrasyon piublik konmpeitante, zha-vleid-dihi s'ak inmpliqé touth recruitenman su bazy koncour-io, bon utilyzasyon ressourcy-io, partagjé responsablité ha, gaan-t-ow eintry luotd-io precizé expert kanadyen ha khi gaan-t-ow rwoulé bosse l'i ah n'an yeou baànd entreprizy piublik-io, seinmblé ak zha-ad-io khi pou Ahyti. <<Adminystrasyon piublik-io n'an Payïa-io khi su chinmein deivyloppynman say-yeo èkh woêd fein justan koo yeou seriey de koété n'an zorny koété y' einmployay mound-io èh' non Taank-koo baànd instytusyon destiné pou servihi popiulasyon-io. Fonxyònairy-io Gjeineiralenman pâ su vîn travail; Leigb say-yeo èkh su placy, zh'seid pou preind yeou kafé èh' discuitei ak kolèguy ioah>>, rappòrt Louis Coté. Pwoblènme io khe n' twouvei gjeineiralenman n'an adminystrasyon n' io zh'seid khe n' pâ gaan bon mound-io, ressourcy io say-yeo èkh pâ servi prèskhe, pâ gaan responsablité pwòpe io, touth seid ceintralizé, pâ gaan vaànsé pou s'ak merité. Einmbâuchagjy io, yeo fay y l' han tî zanmi>>, dyagnostiqeid Louis Coté anvan pou y l' maandei yeou transfòrmasyon khi pou adminystrasyon io. P'apy' guen ankheinne risq n'an inscrihi y l' n'an modernytéa, kounsideirei gjeineiralenman Taank-koo yeou instriunman khi pou inmperyalizme. <<inscri'w hou n'an modernytéa pâ vleid dihi hou ow Occidentalizei. Payïa Japon, died-li, Seid pâ l' y èkh janme vîn yeou Payïa Occidental. L' y appwopriyé modernytéa n'an faceon part ll-l'. Èh' zh'seid yeoune n'an Payïa io khi donminéa su plan eikônonmik, yeou gwô deinmocrasiy avèk faiblèssy l'y meinme gjeinry ak Ètat-io khi Uni-io ( Ètatz Uni ). N' ka appwopriyé modernytéa n'an respectei kiultiury l'iah, valeir ll-l' io èh' choy y l' io. Ètatz Uni-io, France lan, Qebec lan èh' Suisse say-yeo qatre socyété touth ak feid moderny mein diffeireinty-io ak choy socyété diffeireinty-io>>, gaan-t-ow feid renmarqé y l'.