Règue-io

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib

Graenmaira D'ahatti-Ahytian

Preinmyei leiceon[modifye | modifye kòd]

Graenmaire Ahytianna ah seid einseinmbe règue-io pou n' suive n'an pârlei ak écri zha khi ahytian. Alfhabet ahytianna ah gaan 26 leittre-io: a, b, c, d, e, f, g, h, i, j, k, l, m, n, o, p, q, r, s, t, u, v, w, x, y, z. Leittre zha-a-io servi pou 0rthografh leingue écrite-la mein alfhabet leingue pârléa aussoy créole Ahytian gaan 36 leittre: a, à, â, an, b, ch, d, e, é, è, ê, en, f, g, h, i, ï, in, k, l, m, n, o, ô, on, or, ou, oun, p, r, s, t, v, w, y, z.

Pwónoôm deifiny-io: mw, mwein, hou, l'i.

Pwonoôm indeifiny-io, yeo say :n'hou, io, io-io, n'. Taank-koo: mw new york,mwein Mianmi, hou Boston. Ahyti l'i indeipeindan. Yeou pwonoôm deifiny aussoy indeifiny placei douevan yeou noôm: mw ahytian,mwein n'an payi'm (pay'anm).

Pwónoôm pèrsonnèl-io,yeo say: mu(m'),ou,li,noun,nwouh,yeo.

Pwónoôm pèrsonnèl relativy-io,yeo say: mwein èkh (mweink) ou èkh ,(ouk) li èkh ,(lik) nou-èkh,(nouk) nwou-èkh ,(nwouk) yeo èkh,(yeok). Pwónoôm absolu "khe":

  • Taank-koo: mwein di khe
  • Mwein'kh di khe
  • Mwein'kh di khi zha? "Zh"pwónoncé.
  • taank koo "s".

Règue #1[modifye | modifye kòd]

  • Pwónoôm pèrsonnèl èh' pwónoôm pèrsonnèl relativy-io,yeo placeay stricteinman douevan Veirby-io.

Règue #2[modifye | modifye kòd]

  • Yeou virgule doued separei driez pwónoôm n'an yeou fhraze. Taank-koo: kayi-io,yeo placeay; mwein,m'peinsé. Pwónoôm indeifiny "io" l'i pwónoôm leigb ll-l' placei douevan yeou noôm. Taank-koo: io new york, artik indeifiny leigb ll-l' placei aprei: baegayi-io.

Artik deifiny-io,yeo say: an,ah,ha,la,lan.

  • Masculein: lan, ha.
  • Fenminein: ah, la.
  • Fenminein pluryèl: an

Masculein pluryèl: io. Pwónoôm relatif "khi" khi èh's'd khi?, khi film ou apgardé laad?, khi zha y l' vleid kougnéa?, zha ow hou, ou vlé?, khi èh's'd mound khi frappé porte-la fort kounzha?, khi èh's'd'khi dépozé sac liah su banc-an?, zha-khi guenllein n'an boite-la? Apprehend ni nunc! Utilyzasyon adjèkhtif ak pwónoôm intèrwogativy-io pou pozei qestion. Adjèkhtif intèrwogativy-io toujouh douevan noôm-io détèrminay-yeo: khi, khi èh's'd, khi l'èh's'd. Pwónoôm intèrwogativy-io kaepaebe douevan '"seid"' yeou vèrby, yeou pwónoôm pèrsonnèl aussoy douevan pwónoôm relatif "khi". Pwonoôm intèrwogativy-io,yeo say: khi èh's'd,zha,khi zha, khi l' èh's'd. Taank-koo: khi l'èh's'd khi laad? N'an leingue ahytian ha gaan driez auxilyaire "Aguen","poutêtre(tiu)" aguen mod indycatif. teinmp preizan

  • M' guen
  • Ou guen
  • Li gaan
  • Noun guenllein
  • Nwouh guenllein
  • Yeo guon
Poutêtre 

mod indycatif teinmp preizan

  • M' sé
  • Ou sé
  • Li seid
  • Noun sai
  • Nwouh seihe
  • Yeo say.
  • Chaàk auxilyaire zha-a-io. Gaan driez type-io preinmyei type-la servi ak pwónoôm pèrsonnèl-io èh' driezyenme n'an servi ak pwónoôm pèrsonnèl relativy-io.

Taank-koo:

  • Mwein'kh mangjé,
  • m'manjé,
  • Mwein'kh di,
  • m'di
  • Khi zha'm,m'manjé?
  • Mweink mangjé khi zha?
  • Khi zha'm,manjéa?

Règue #3[modifye | modifye kòd]

Yeou fhraze seid yeou gwoupe mot khi douei faêry sens. L'i doued toujouh kounmancei ak yeou leittre majiscule, l'i doued finy ak yeou point. Guenllein zha-a-io reilé fhraze vèrbal khi vleid di fhraze khi gaan yeou vèrby aussoy pluzyère vèrby khi konjugué; guenllein too fhraze nonminal zha vlei di fhraze khi pâ gaan vèrby laddan ll-l'. Noun utilyzai yeou fhraze nonminal pou noun écri: yeou titre, yeou slogan, yeou fhraze exclanmativy, yeou fhraze intèrwogative.

Règue #4[modifye | modifye kòd]

  • Leigb ow hou, ou vlé bail plys détail su yeou gwoupe noôm,ou kaepaebe ajouté: yeou adjèkhtif qalifycatif, aussoy yeou luotd noôm, oubyen yeou gwoupe mot khi kounmancei ak khi. Leigb zha, artik deifiny khi màrché ak noôm-an ving'n aprei adjèkhtif qalifycativy-la, luotd noôm-an aussoy gwoupe mot ha leigb seid yeou luotd noôm yeou ajoutay, noôm zha joued rwôle kounmpleinman èkh pou noôm-an.

N'an leiceon driez ha n'apjweinne rèste règhue-io.

Règue #5[modifye | modifye kòd]

  • N'an yeou gwoupe vèrby, seid vèrby-la khi di khi zha mound n'an, beitte-la aussoy baegail-la apy'faêry oubyen yheid.

Leid l'i mountreid zha mound n'an, beitte-la aussoy baegail-la yheid, yeo reilay y l' preidyca khi pâ mountrei activytéa. Leigb vèrby-la mountreid yeou aktion aussoy yeou activyté, yeo reilay vèrby zha: vèrby aktion aussoy preidyca khi mountrei activyté.

Règue #6[modifye | modifye kòd]

  • N'an fhraze nonminaly-io aussoy n'an fhraze khi pâ gaan vèrby aktion-io, yeon adjèkhtif, yeon noôm, yeou advèrby, aussoy vèrby khi pâ mountrei activytéa.

Taank-koo: seid joued rwôle preidyca ha.

Règue #7[modifye | modifye kòd]

  • Yeou advèrby seid mot khi màrché ak yeou vèrby, yeon adjèkhtif qalifycatif, aussoy yeou luotd advèrby.

L'i bail plys preicyzion su mot zha-a-io. Advèrby-io kaepaeby indyqué: -khigjeinre aktion-an faith: byen, mal, vith, kounzha, karreinman, douceinman. -khi l'heir aktion-an faith: koo-lieua, kougnéa,juodiah, ahier, deinmain, pi tard, ta l'heir, souveint-an, toujouh. -khi buord aktion-an feith: enhaut, einmbâ, enhaut ha, einmbâ ah, douevan, deirryère, luotd-buord ha, labbat-ah, n'an mi-teinmp. -khi Qantité: anmpîl, touth, crace, enrien, truope, tèlynman, moins. -yeou assureincy: assureinman, wih, reyèlynman. -pou ow hou, ou pozé qessyon su aktion-an, ou kaha utilyzé kh'èkh advèrby taank-koo: pou khi zha? Khi l'heir? Khi buord? Kounman? Kounmbyen? Pârs'd khe?

Règue #8[modifye | modifye kòd]

  • Utilyzasyon adjèkhtif ak pwónoôm intèrwogativy-io pou pozé qestion.

Adjèkhtif intèrwogativy-io douevan ta ka yeou vèrby, yeou pwónoôm pèrsonnèl aussoy douevan pwónoôm relativy khi. Pwónoôm intèrwogativy-io, yeo say: khi l'èh's'd, khi èh's'd, zha, khi zha.

Règue #9[modifye | modifye kòd]

  • Adjèkhtif nunméral quardinal-la di khi valeir mound, beitte aussoy baegail khi guenllein (yeouni, driez, triaz, soyceint-n', ceint, triaz ceint.

Adjèkhtif quardinaly-io toujouh douevan noôm-io détèrminéa. L'i indyqued too nunmérwo ha. Taank-koo: li reiteid n'an nunmérwo quatre-veingt-douzy-lan. Adjèkhtif nunméral ordinal bail n'an khi l'ordry yeo ranjay mound, beitte aussoy baegail. Yeo kaha soit pou kounmpt-io. Taank-koo: li ceinquyenme n'an classe-la aussoy douevan yeou nôm. Taank-koo: li abiteid n'an driezyenme kayi khi su main dreoite-la.

Règue #10[modifye | modifye kòd]

  • Kounmpleinman pou aktion-io, yeo say: y l, ll-l. Deirryère konsonne ll-l. Sang ll-l', li bail.

Deirryère yeou voyèl: zaffayre y l' .

Règue #11[modifye | modifye kòd]

  • Noun kaepaeby reinmplacé yeou noôm pâr yeou pwónoôm deinmomstrativy aussoy pâr yeou pwónoôm possessive, pou noun pâ fai anmpîl répétisyon leigb n'apy' écri.

Pwónoôm deinmonstrativy-io,yeo say: zha, zha ha, zha ah, zha-a-io. Pwónoôm possessivy khi formé ak '"part"' plys pwónoôm pèrsonnèl-io, epi pârfoy noun kaha meité artik deifiny: la,lan,ha,ah,an-io. Deirryère pwónoôm pèrsonnèl-lan.

  • Say: part-mwein, part-hou, part-l'i, part- n'hou, part-io, part-mwein-an, part ow hou la, part ll-l', part'm, part'w hou, part n', part ll-l'an, part ll-l'ah, part ll-l'ha, part n'hou-an, part n'w hou-an, part ioha
  • pou singulyé-

Part-mwein-io, part ow hou-io, part l'i-io, part n'hou-io, part n'w hou-io, part-io, part'm-io. Pou pluryèl.

Règue #12[modifye | modifye kòd]

  • Yeou pwónoôm indeifiny reinmplacei yeou noôm aussoy yeou gwoupe noôm n'an yeou fhraze. L'y joued meinme rwôle ak gwoupe noôm l'y reinmplaceid ah. Mein liste kh'èkh pwónoôm indeifiny: pèrsonne, enrien, khi choye, yeouni, luotd, touth, ankeinne, pluzyère, io chaàk, n'hou chaàk, io yeouni, io pierce.

Gaan yeou seil pwónoôm relatif: khi ak yeou seily pwónoôm absolu khe. Khi servi pou meithé an relasyon driez noôm, yeou noôm ak yeon adjèkhtif.

Règue #13[modifye | modifye kòd]

Yeou preipozisyon seid yeon mot aussoy yeou gwoupe mot khi nécéssayre anmpîl. L'y maryed yeou gwoupe mot ak gwoupe kounmpleinman ll-l'an. Mein kh'èkh preipozisyon: ak, anddan, anvan, peindan, avèk, su, eintry, anmba, déhory, aprei, pârmi, buord, sanz, douevan, su koété, depi, selon, pou, poutêtre zha, n'an, deirryère, n'an mi-teinmp, tooprei, arreibuod, loin.

Règue #14[modifye | modifye kòd]

Yeou konjonxyon pou koordinasyon seid mot khi maryé driez mot meinme natuire, meinme espèce aussoy encore driez gwoupe mot khi guenllein meinme wôle n'an yeou fhraze. Mein kh'èkh konjonction pou koordinasyon: ak, epitoo, epi, mein-too, èhapourtan, kounzha, mein, ni, aussi-non, aussoy, oubyen, cepeindan, hou, avèk. Yeou konjonxyon pou cibuordinasyon seid mot noun jwainne pi souveint n'an kounmanceinman yeou fhraze khi gaan driez pârti, yeou virguyl séparé. Mein kh'èkh konjonxyon pou cibuordinasyon: appèrne, faêr'èkh, anvan, depi, gjeinre, koo, leigb, meinme-si, si, peindan, pou, pârs'd khe, puiskhe.

Règue #15[modifye | modifye kòd]

  • Leigb yeou konjonxyon pou koordinasyon maryé driez morceo n'an yeou fhraze, yeo reilay morceo fhraze khi kounmancei ak konjonxyon pou koordinasyon an yeou pwopozisyon koordonnei.

Règue #16[modifye | modifye kòd]

  • Chaàk leigb ow hou, ou pozé qessyon khi l'heir? Khi l'ère? Khi leigb? Khi koété? Pou jweinne precizyon, gwoupe mot khi bail reponse lan seid yeou kounmpleinman circonstanciel pou khi l'heir aussoy khi koété. Ou kaepaebe deiplacei aussoy retiré kounmpleinman circonstanciel-io n'an fhraze la sanz zha pâ chaangjé sens fhraze-la.

Khi l'heir? Pou duré 24hr. Khi l'ère? Pou duré ceint-an-io. Khi leigb? Pou monman-an.

Règue #17[modifye | modifye kòd]

  • Chaàk leigb ow hou, ou pozé qessyon "pou khi zha?", poutêtre khi zha? Douevan gwoupe sujet ha ak vèrby-la, pou jweinne precizyon, gwoupe mot khi bail reponse-lan seid yeou kounmpleinman circonstanciel khi indyqué kauzy.

Leigb'w hou, ou pozé qessyon kounman? Khi gjeinre? Douevan gwoupe sujet ha ak vèrby-la, gwoupe mot khi bail reponse-lan seid yeou kounmpleinman circonstanciel khi indyqué khi gjeinre.

Règue #18[modifye | modifye kòd]

  • Leigb'w hou, ou appârlé aussoy ecri, ou kaha faêry zha driez gjeinre: n'an discour direct aussoy n'an discour indyrect.

Ou jweinne discour direct-la surtoo n'an dialogue. L'i rapporteid pârwole mound n'an sanz yeo pâ chanjay enrien laddan. Pou zha, ou servi ak sign ponctuasyon driez point(:) ak guinmet ("...")-io. Leigb seid pluzyère mound kh'apy' pârlé, ou meité yeou tiret chaàk foy douevan chaàk pârti dialogue-la mound-io,yeo di. N'an discour indyrect-la, seid auteira khi rapportei ak mot part ll-l' pârwole mound n'an teid di ha. Leigb zha auteira pâ utilyzei ankheinne sign ponctuasyon an pârticulyei.

Règue #19[modifye | modifye kòd]

k pâ doued douievan ankheine kounsonny ni douievan e, i, salman douievan kewozeiny, kilonmeitry, khi,khe,khrist, creiten, creytiny, koholei, cwoulei, kouri, kahalei, creytiny nan, creiten ha.

Règue jeineiraly[modifye | modifye kòd]

Touth noôm khi pâ respectei règue zha doued hante parantheizy.

  • Alfhabet Ahytianna ah gaan 26 leitry:

a,b,c,d,e,f,g,h,i,j,k,l,m,n,o,p,q,r,s,t,u,v,w,x,y,z.

  • Alfhabet fhònetik-la aussoy creyole (créole): a,an,b, ch,d,e,è,en,f,g,h,i,j,k,l,m,n,o,ò,on,ou,p,r,s,t,ui,v,w,y,z.

Règue#20[modifye | modifye kòd]

Leitry zha-a-io apy' reity n'an rwôle-io taank-koo:

  • [à] n'an abat, *[â] n'an einseinmbe, bâton
  • [b] n'an bâton*Pâ gaan leitry khi bèbè mein gaan leitry khi *faibe "abat" leitry t ah faibe laad. Woêd d ha faibe laad. Bâton b ha fort laad.

C pwónoncé taank-koo s douevan e i y. Taank-koo k douevan a o u Exzanmpy: vaccabon, accèy.

  • Accein-force-la souvan l'i marqué ton ha. taank-koo: mound n'an zha vleid di ton ha slow.

Mòndlan ton ha gravi laad mountrei mound zha-ad l'apy' pârlei pi larje.

Règue #21[modifye | modifye kòd]

Ankheine voyèl pâ doued douevan m si l'i faibe fore y l' kounmbineid ak n ni n pâ doued douievan b, p. Exzanmpy: inmbein, anmericain, anmericàny, anmè, l'anmè, lanmera. âmérik latine.

  • 1939 èlcoly teid denmarréa han ahyti touth peindan leingue maternel Ahytian an pozeid pwoblènme konmiunycasyon. 1948 Unesco teid sorti bulletin pou essayed Régulé kauzéa. 1963 instituts katholik Paris travail su sujet ha. 1977-1980 Ive Dejean ecrit kounman pou n' ecrit leingue Ahytian han khi teid su baz fhònetik runcman.
  • Reichèrchy khi t'apy' feith su leingue Ahytian ha an-an 1988 su directsyon Jean Paul Hautecoeur Québec 3zyènme trinmestry 1988. Pâ t'd qeinmbé, pwoblènme Payïa toujoud vigne pwoblènme leingue-lan. 1943-1989.

Règue #22[modifye | modifye kòd]

Yeon kounsonny l'i faibe leigb ll-l' deirryère yeou voyèl faibe. Taank-koo: koutp, kòup, kòupé, koutp point. Accein-io: accein-force(`), accein-faibe() Accein hounsi-force (^).

  • Ponctuasyon-io: point (.) Virgule(,) point èkh pou exclanmasyon-an(!) Point virgule (;) driez point-io(:) point èkh pou mandé kauzéa (?) elt. #Pwonoôm pèrsonnèl-io
  • M' (mu), mwein èkh (mweink)
  • Ou ou èkh (ouk)
  • Li
  • Noun (nou) noun èkh (nouk)
  • Nwouh
  • Yeo
  • Règue #23

An, en, on, voyèl force, ankheine luotd voyèl faibe pâ doued deirryère-io. Taank-koo: annéy, annéa, benneydicsyon.

(Yeo) pwonoôm personnèl

(Io) pwonoôm senmatik Baegail-la (singulyé) aegayi-io (pluryèl) Affaêra (deinteirminan) Affaêry-io (pluryèl)

Règue # 24[modifye | modifye kòd]

Mot khi kounmanseid ak “af”, “of" doublei-io "f" la affahafy, affré, affrajélé woêté afrik, afwo, afrikein, afrikàny.

Règue #25[modifye | modifye kòd]

Mot khi kounmanseid ak “anmp” doublei-io "p" ha woêté anmpouly.

               Vocabulaira

Fanmi matrinmònyal: Papa, manman ak ti-mound-io. Fanmi pareintal: Lépèra, granne tantine,tonton, kouzein,kouzine.

{{Haitian hait 1224}}