Patrik Iland

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib
Patrice oswa Patrick
Sen kreyen
Image illustrative de l’article Patrik Iland
Fenèt vitray nan Legliz Katolik Sen Patrik toupre Junction City, Ohio, nan Ohio.

Nesans ant 373 ak 390
Lanmò oswa ant 489 ak 496

Patrik Iland oswa Sen Patrik, nan Laten sanctus Patricius, nan Angle Sen Patrik , nan Ilandè Naomh Pádraig ([naov ˈpˠaːd̪ˠɾˠəɟ]), pwobableman soti nan Women Grann Bretay (prezan- jou Grann Bretay) epi k ap viv nan premye mwatye Ve syèk la, se sen patwon Irand, konsidere kòm evanjelis nan zile a ak kòm fondatè Krisyanis Ilandè.

Li se yon pèsonalite semi-lejand, objè yon gwo ajyografik pwodiksyon ki analize pa modèn kritik istorik pou yo tabli degre istorikite karaktè sa a. Sou yon kad istorik jistis mens, ajyograf yo an reyalite imajine anpil epizòd ki gen ti koneksyon ak reyalite istorik, konstwi lejand patrisyen an kote zèv modèn yo disène memwa nan payen] tradisyon nan. Irand, prete nan Labib ak topos literè[1],[2] Greko-Women.

Dat ak kote tradisyonèlman kenbe yo endike yon nesans alantou 386 nan Island Bretagne, yon misyon nan Iland nan 432 ak yon lanmò nan nan. Desann (Ultonia). Tradisyon sa a fè l 'yon kretyen sen selebre 17 mas.

Tradisyon konpetisyon ba li yon ane nesans ant 373 ak 390, yon dat lanmò alantou 460 oswa ant 489 ak 496, men dat sa yo an reta pwobableman. rezilta nan yon konfizyon ak evèk la Palladius[3].

Nòt ak referans[modifye | modifye kòd]

  1. Ikonografi atizay kretyen. Ikonografi pou sen, .
  2. Saint Patrick, apot Ilandè, .
  3. Konfesyon ak lèt ​​bay Coroticus, .

Apendis[modifye | modifye kòd]

Sou lòt pwojè yo :

Bibliyografi[modifye | modifye kòd]

  • Marie-Louise Jacotey, Patrick, sen patwon Iland: zile sen yo. – Langres: D. Guéniot, 2005, San paj 56 p. (ISBN 2-87825-261-6).
  • Blaise Pons, Saint Patrick, Flerus, Pari, 1989, san paj 22 p. (ISBN 2-215-00578-5).
  • Patrick Mey, Saint Patrick (390-461) Nouvo Drwid oswa apot eklere? Coop Breizh 1997, 160 paj, (ISBN 2-909-92481-5).
  • Annonciade Coleno, Saint Patrick, éditions du Rocher, Paris, kol. “Régine Pernoud prezante”, 1996, (ISBN 2268023621).
  • Frédéric Kurzawa, Ti lavi Saint Patrick, Desclée de Brouwer, kol. “Little Lives”, 1995, 215 paj, (ISBN 2-220-03698-7).
  • Konfesyon ak lèt ​​bay Coroticus, Éditions du Cerf, pa Saint Patrick.
  • (en) Saint Patrick. Apot Iland nan twazyèm syèk la, .
  • Joseph Dunn, The Life of Saint Patrice, Mistè breton an twa zak, p 202, 247, 384, 429, 568, 619, fen piblikasyon ki te deja mansyone nan bilten anvan an (I, 753). Annals of Brittany, volim XXVI, Rennes 1910-1911

Lyen ekstèn[modifye | modifye kòd]