Magouy an-liy

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib

magouy an-liy lan oubyen mannigèt an-liy(online scam,cyberscam, scam, cybermagouy, online fraud, Internet scam ak Internet fraud...ann angle)[1] se yon tip de Kriminalite ki itilize sou Entènet[2]. Magouy lan an-liy se pa konsidere tankou yon krim distenktif, men kouvri yon seri aksyon ilegal e ilisit ki se yo ki fèt nan Cyberespace [2] lan.Men l diferan li ak vòl piske, nan kad magouy an-liy lan, viktim nan founi volontèman e nan kònesans koz la enfòmasyon yo, lajan oubyen sa l posede ak magouyè a [3]. .Men tou li distenge egalman pa lefètke l konsène delenkan yo ak viktim séparé nan tan an ak espas la.[4][5]..

Selon rapò FBI lan sou kriminalite sou entènèt ki pou 2017, sa Sant plent pou krim sou entènèt ameriken gentan resevwa 300 000 plent e viktim yo pèdi plis pase 1,4 milya dola Ann 2017 an-rezon ki pou magouy an-liy lan.[6].

Selon yon etid mennen pa Centre for Stratégie àne international Studies (CSIS)e McAfee, cybercriminalité koute nan ekònomi mondyal la jiska 600 milya dola yo, sa ki tradui l pa 0,8% pou PIB mondyal . [7] Magouy an-liy lan prezante l sou anpil fòm yo.

Li ka pwodui l an-pati sou Entènèt oubyen li ka prensipalman se oubyen antyèman baze sou itilizasyon entènèt lan.

Metòd magouyè yo[modifye | modifye kòd]

Eksziste youn miltitid fason magouy an-liy. Metòd ki pi repann se raketè a (phishing ann anglè). Li konsiste, pou magouyè a , nan etabli yon relasyon ki pou konfyans avèk vitim lan lè l fè l pase pou yon tyès(tikal Ann ayisyen) konfyans (yon bank pa ekszanp) anfen ki pou soutire li enfòmasyon pèsònèl. Viktim nan retwouve nan envesti nan kapital la ki pou sosyete yo koteke idantite ki gentan te màniganse. Pou mete an-konfyans viktim yo a, raketè yo pa ezite nan kontakte pa telefòn plizyè fwa pa jou. Malgre pou anpil alèt yo pa bò Otorite Mache Finansye yo (OMF) e pou CNIL, pyès-moun pa alabri ki pou mannigèt an-liy sa-a yo.

Nòt ak Referans[modifye | modifye kòd]

  1. Escroquerie en ligne sur le Grand dictionnaire termonologique
  2. 2,0 et 2,1 (en) Barney Warf, The SAGE Encyclopedia of the Internet, SAGE, (ISBN 9781526450432, lire en ligne)
  3. (en) Susan W. Brenner, Cyberthreats: The Emerging Fault Lines of the Nation State, Oxford University Press, (ISBN 9780190452568, lire en ligne)
  4. (en) Bonnie S. Fisher ak Steven Lab, Encyclopedia of Victimology and Crime Prevention, Thousand Oaks, CA, SAGE Publications, , 493 p. (ISBN 9781412960472)
  5. (en) Bonnie S. Fisher ak Steven Lab, Encyclopedia of Victimology and Crime Prevention, Thousand Oaks, CA, SAGE Publications, , 493 p. (ISBN 9781412960472)
  6. (en) « FBI 2017 Internet Crime Report », sur FBI.gov, (consulté le ).
  7. (en) « The Economic Impact of Cybercrime— No Slowing Down », sur McAfee, (consulté le ).