Joseph Laroche

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib
Joseph Laroche
Image illustrative de l’article Joseph Laroche
Fonksyon enjenyè
Nesans
Kap Ayisyen
Lanmò (ak 25 ane)
lanmè
Nasyonalite ayisyen
Cincinnatus Leconte, ansyen prezidan Ayiti, Tonton Joseph Laroche

Joseph Philippe Lemercier Laroche, rele Joseph Laroche, ki fèt 26 me 1886 nan vil Kap Ayisyen (Ayiti) epi ki mouri 15 avril 1912, se yon enjenyè ayisyen.

Se te sèl pasaje nwa ki te sou bato Titanic ki te koule nan nwit 14,15 avril 1912[1]

Biyografi[modifye | modifye kòd]

Jenès li[modifye | modifye kòd]

Li leve ak manman li ki te konn vann kafe, kakawo, kann ak koton. Manman li te konn achte komès nan men peyizan pou li al revann bay ekspòtatè fransè ak alman. An 1901 li voye Joseph an Frans al etidye e se la vin gen diplòm li kòm enjenyè. Apre etid li, li vin ap travay kòm enjenyè nan yon wout tren (metwo nan Pari) an Frans. Serge Bilé di se Joseph ki konstwi wout soti Porte de La Chapelle ale versailles.

Li marye ak yon Fransèz, Juliette Lafargue ke li te rankontre nan yon vwayaj e li te akonpanye de yon evèk ayisyen. Yo genyen de (2) pitit fi ki rele Simone (1909) ak Louise (1910). Madanm Laroche te ansent pandan vwayaj sou Titanic.

Vwayaj la[modifye | modifye kòd]

Li pa te kapab reziste rasis ankò, malgre estati pwofesyonèl li. Li konvenk madanm li pou yo ale Ayiti. Tonton li, Cincinnatus Leconte te eli Prezidan Ayiti. Fanmi Laroche te rezerve tikè 1e klas sou bato "France" nan Compagnie Générale Transatlantique la. Men, li te anile rezèvasyon an lè li te dekouvri ke timoun yo pa ka manje avèk paran yo. Joseph ak madanm li chanje tikè yo pou tikè 2èm klas pou vwayaje sou Titanik lan. Sou 10 avril 1912, ak de (2) pitit fi yo, yo angaje abò mak la nouvo nan White Star Liy la pandan eskal li nan pò Chèbou. Yo te vle rive Ozetazini epi pran yon lòt bato pou rive Ayiti.

Dram[modifye | modifye kòd]

Bato Titanik te koule anba lanmè nan lannwit ant 14 ak 15 avril 1912, lè li frape yon gwo moso glas nan Oseyan Atlantik Nò, touprè Tènèv. Nan fanmi li, se sèlman Joseph Laroche ki te peri. Paske "se fanm yo ak timoun yo ki te sove an premye".[2] Juliette ak pitit fi li yo, angaje nan bato sovtaj, "pral sove pa RMS Carpathia a, yon batiman transatlantik britanik". Lè yo rive Ozetazini, yo abandone vwayaj la an Ayiti epi retounen an Frans.

Pita, Juliette akouche pitit gason li ak bay li non an premye Joseph nan omaj a papa li.[3] An 1918 sèlman Juliette te resevwa 150,000 ansyen fran nan konpansasyon nan White Star Liy lan. Sa pèmèt li louvri yon boutik netwayaj sèk nan kay fanmi an epi bay pitit li manje.[4]

Referans[modifye | modifye kòd]

  1. « titanic - Bing ». Retrieved 2020-02-21. 
  2. (franse) fr « Un documentaire inédit sur l’histoire du seul passager noir du Titanic ». lenouvelliste.com (Le Nouvelliste). 29 jiyè 2019. 
  3. (franse) fr « Oise : le seul passager noir du Titanic était étudiant à Beauvais ». france3-regions.francetvinfo.fr (France Info). 24 septanm 2019. 
  4. (franse) fr « Histoire : Le destin tragique d’un ancien étudiant beauvaisien, seul passager noir sur le Titanic ». lobservateurdebeauvais.fr (l’observateur de Beauvais). 2 me 2019. 

Lyen deyò[modifye | modifye kòd]