Aller au contenu

Epòk nou an

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib

Lokisyon kwonolojik epòk komen oswa nan fransè: 'Ère commune' (abreje pa akwonim li yo EC oswa pafwa è. c. [1] ) se yon sinonim altènatif fòm yo plis konnen an "apre Jezikri» ("apr. J.-K."), menm jan anvan epòk nou an ( AEC [2] oswa pafwa av. è. c. [3] ) koresponn ak fòmil la "anvan Kris la» ("av. J.-K."). Li kopye modèl sou (en) Common Era angle: sa a se Epòk kretyen an.

Apre sistèm sa a, paregzanp, kreyasyon Prensipa pa anperè Augustus date "16 janvye 27 anvan epòk nou an"olye de"16 janvye 27 av. J.-K."Epi dat premye konsil Nise a ekri "325 epòk nou an"olye de"325 apr. J.-K.". Pou dat EC, presizyon ka pa nesesè.

Kwonoloji Epòk nou an pa chanje anyen nan fason oksidantal la pou konte ane yo, swa anvan oswa apre Jezikri. Non yo an fransè se "EC" epi "AEC» yo pwopoze pa defansè yo kòm altènatif ki evite fè referans a yon sivilizasyon oswa relijyon patikilye, epi sa mete aksan sou netralite nan nòm sa a konsènan kilti ak kwayans.

Patikilyèman akòz preferans edikasyon ofisyèl la pou fòm tradisyonèl la [4] - ki nan itilize te pèdi tout siyifikasyon relijyez nan nòmalizazyon - itilizasyon fòm sa yo sepandan rete majinal e se konsa sitou akòz yon dezi yo detache tèt yo ak koutim, lè sa a pèrsu kòm yon vektè ejemoni kiltirèl oksidantal yo.

Orijin nan dat ane Oksidantal la

[modifye | modifye kòd]

Depi anpi women an

[modifye | modifye kòd]

Jiska XVe syèk la, travay lejislatif ak eklezyastik yo te date dapre ane a nan rèy souveren an ak dapre endiksyon Women an.Endiksyon an se yon sik kenz an ki kòmanse 1e septanm 312. Ane aktyèl la te espesifye nan endiksyon aktyèl la. Kidonk, 2020 (apati 1e septanm) se ane 14 nan endiksyon aktyèl la ki te kòmanse an 2007 ak 2024 (apati 1e septanm) se ane 3 nan endiksyon aktyèl la ki te kòmanse an 2022.

referans kretyen

[modifye | modifye kòd]

Date ane yo ki la kounye a nan Oksidan depi nan fen Mwayennaj yo soti nan epòk enkanasyon an apre Pap Bonifas II, konseye pa relijyon Bizanten Denis Ti a te gen, nan VI syèk la., te etabli nan ane 753 AUC ( Ab Urbe Condita, "depi fondasyon vil la [Wòm]") kòm ane nesans Kris la. Se konsa, ane 754 AUC te vin ane 1 nan kalandriye a[Referans nesesè].

Kwonoloji ane yo dapre epòk Enkanasyon an pa te souvan itilize jiska XVe syèk la.

Nòt ak referans

[modifye | modifye kòd]
  1. Egzanp: Ivan Guermeur (habilitation à diriger des recherches), De la science sacerdotale en Égypte ancienne : géographie sacrée, religion, magie et médecine (VIIe syèk av. è. c.IIe syèk è. c.), Annuaire de l'École pratique des hautes études, (lire en ligne)
  2. Exemple : [Todd 2011] Emmanuel Todd, L'Origine des systèmes familiaux, t. 1 : L'Eurasie, Paris, Gallimard / Éd. du Seuil, , 755 p. (ISBN 978-2-07-075842-5), p. 109 : « L'invention de l’agriculture en Chine a eu lieu dans le bassin du fleuve Bleu, dans le Sud, avec le début de la domestication du riz vers 8000 AEC. »
  3. Exemple : [Goldberg 2000] Sylvie-Anne Goldberg, La Clepsydre : Essai sur la pluralité des temps dans le judaïsme, Paris, Éditions Albin Michel, coll. « Idées », , 394 p. (ISBN 2-226-11507-2, lire en ligne), p. 63.
  4. Ministère de l'Éducation nationale (France) (avril 2022). « Thème 3 : L'empire romain dans le monde antique ». eduscol.education.fr.  : « [...] en 27 avant J.-C. [...] des guerres puniques au Ier s. av. J.-C [...] ».

Gade tou

[modifye | modifye kòd]

Bibliyografi

[modifye | modifye kòd]
  • Émile Biémont, « Le calendrier et son histoire », Bulletin de la Classe des sciences, t. 7, nos 1-6,‎ 1996, p. 15-71 (lire en ligne, consulté le 12 janvier 2024)

Atik ki gen rapò

[modifye | modifye kòd]
  • Ane zewo - Relatif nonb antye relatif
  • Kalandriye (tout sistèm)
  • Dionysius ti a
  • epòk kretyen

Lyen ekstèn

[modifye | modifye kòd]