Wolfgang Ernst Pauli

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib
Aller à la navigation Aller à la recherche
Wolfgang Ernst Pauli
Image illustrative de l’article Wolfgang Ernst Pauli
Non nesans Wolfgang Ernst Pauli
Fonksyon fizisyen
Nasyonalite Etazini, Swis ak Otrich

Wolfgang Ernst Pauli, ki fèt 25 avril 1900 nan Vyèn (Otrich) epi ki mouri 15 desanm 1958 nan Zirik (Swis), se yon fizisyen otrichyen.

Li se popilè pou definisyon li prensip eksklizyon nan mekanik kwantik, oubyen prensip Pauli. Pou definisyon sa a li resevwa pri Nobèl fizik an 1945[1]. Li te tou loreya meday Franklin an 1952.

Biyografi[modifye | modifye kòd]

  • Dat enpòtan yo

Zèv li yo[modifye | modifye kòd]

  • (angle) en Wolfgang Pauli ; Theory of relativity, Encyklopädie der Mathematischen Wissenschaften (1921). Tradiksyon angle (1958) redite pa edisyon Dover Publications, Inc. (1981) (ISBN 0-486-64152-X). Liv sa a, anote pa otè an 1956 pou soti edisyon angle, anpil enfòmasyon pou referans istorik.
  • (angle) en Wolfgang Pauli ; General Principles of Quantum Mechanics, Springer-Verlag (1980), (ISBN 3540098429). Tradiksyon angle yon atik revi pibliye dabò Handbuch der Physik
  • (angle) en Wolfgang Pauli ; Pauli lectures, Dover (ISBN 0486446808). Fòmasyon nan 6 volim prezante fen ane 1950 yo nan ETH nan Zirik. Tou disponib nan volim separe :
  • (angle) en Charles P. Enz & Karl von Meyen (eds.) ; Wolfgang Pauli - Writings on physics & philosophy, Springer (1994) (ISBN 3-540-56859-X)
  • Wolfgang Pauli ; Physique moderne et philosophie, tradiksyon Claude Maillard. Paris, Albin Michel, 1999. (coll. « Sciences d'aujourd'hui »), (ISBN 2-226-10784-3). Traduction française de l'ouvrage précédent, mais sans l'iconographie.
  • Wolfgang Pauli ; Le cas Kepler. Paris, Albin Michel, 2002 (coll. « Sciences d'aujourd'hui »), (ISBN 2-226-11424-6). Tèks etid sa sou Kepler ekri pa Pauli te presede pa yon esè ekri pa Werner Heisenberg rele : Les conceptions philosophiques de Wolfgang Pauli.
  • Wolfgang Pauli & Carl Gustav Jung ; Correspondance 1932-1958. Pari, edisyon Albin Michel, 2000. (koleksyon « Sciences d'aujourd'hui »), (ISBN 2-226-10785-1). Pauli te swiv nan ane trant yon tretman analitik ak youn nan elèv yo Jung, tretman sou seri rèv te etidye pa Jung li menm nan : Psychologie et alchimie.

Referans[modifye | modifye kòd]

  1. Erè nan sitasyon : Baliz <ref> pa valab ; nou pa bay tèks pou ref yo ki rele laureat_nobel_1945

Lyen deyò[modifye | modifye kòd]