Toussànio Breida

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib
Toussànio 1802 ann France

' Nwouh peinseihe n' reinversé-m', nwouh ann'èkh seoulynman koupé khe twonc khi pou pyedbohà khi pou Libbèrtéa, l'apy' repoussé pârs'd khe racine ni-yeo say-yeo èkh pwofond-io èh' anmpîl " Toussànio Breida Louvèrtiura Héwo khi pou Libbérasyon khi pou Ahyti ha ! Zha say-yeo èkh say dèrnyei pwopo-io khi pou n'honme-lan khi gaan pwopriyetéa khi porté noôm ll-l' Breida su terra khi pou Sein Donmingue. Zha khe majorité khi pou noun inyorai, zh'seid inmplicasyon dirècte khi pou mot zha-ad-io su Charles Victoire Emmanuel Leclerc khi Feid pârwòl zha-ad-io fé ékho , khi teid écri ak Ministre Francé ha khi pou Marine lan : " zh'seid pâ fiiniy khe n' einlevé Toussànio, li gaan 2000 chèf-io pou n' einlevei too !" zh'seid s'ak faêry aprei libbérasyon Ahyti 1janvyé 1804 An 1806 Dessalines mouried einmpoyzóné kail Pétion èh' Capois mouried n'an pont-rwougjy peindan ll-l' preind nouvèl einmpéreir ha mouried l'apy'eintré Pòrt-èkh pou-Preincy pou y l' viiny vangjé lanmòrt Dessalines tooledriez lanmòrt zha-ad-io guenllein main la france tranmpé laaddan-io. Pou vangjé lanmòrt gjénéral Rwochanmbeaou.

Preivy khe seid Pétion khi touyé Deicalinoho(Dessalines)[modifye | modifye kòd]

Driezyènme Lettre khi pou Alexandre Sabès Pétion èh' konmplice-io ak Christofhe faêry yeon konmplot kji abouti ak einmpoyzonnenman khi pou Dessalines. Gjénéral, tyranniha seid baegail khi tonmbé tèïèty khi pou tyran ha pâ laad eincòre. Deipiut 17 lan, noun sai einfein libbre : taank-koo frappé khi pou révolusyon-io khi opéré-io pâr machyavélizme-lan, èh' khi pwouvy khe yeou peipe longteinmp-io einmba jouk-lan, téguen eincòre fòrce l'iah, gaan-t-ow ca qitté y l' abiuzei peindan yeon teinmp-io pâr zha-ad-io khe y l' crwoêd kaepaebe pou faêry y l' jouihi khi pou frui khi pou éffòrt ll-l'-io, mein khe y l' pâ gaan-t-ow janme té possibe khi pou aveiglei su véritabe intérêt-io, pyiskhe touth agjitasyon-io sanz kanmpé apy' paidé annonsay khe y l' poco janme attein but ha khe y l' teid pwopozé, èh' seid zha pou n' faêry seileinman pou y l' ta possibe khi pou faêry y l' fèrmei teinmpe-lan khi pou giuerra ! Preincipe-io khe nwouh guenllein-t-ow toujou pwofessé-io èh' khe nwouh guenllein-t-ow gaan kouragje khi pou konmiuniqei aktout gjénéral-io n'an teinmp-io èkh-té pou barbarie-io, koété souffe-lan meinme té intèrprété èh' ta ca konduihi tèïèty-io khi pî innoceinte-io n'an katchoubounmbé, say-té-yeo èkh té diufei électrik koété 'w hou, ou woê pwobènme n'an viinihi faêry resseintihi y l'-la qitt' yeon gjeinry qitt' yeou luotd zha Té diury anmpîl, èh' khi gaan-t-ow touth eintraîné douevan li juist-leigb'-l'heira riivé koété Jean-Jacques Dessalines, n'honme khi apy' toupizi nouân, gaan-t-ow syspeinne vivy. Veingjance-lan seid faêryteifourni, èh' l'arméa pâ apy'teinne luotd plys khe prézeince houha pou fougué n'an fòrmasyon khi pou pacte socyal khi dweid lyei noun, khi pou yeou konstitiusyon, einfein, koété chaàk citoyen twouvei garantiy pou tèïèty-l'i èh' dreoyt ha li sacré khi pou pwopriété, koété touth mound vlé gjénéraleinman, non seid pâ tank-koo acte zha-ad sanz fòrmalitéa khe noun sòrtai foulei einmba pyed ha, s'ak Té faêry t'd n'an sileince khi pou kabinet ha, sèvis Té pou s'ak khi al jweinne intéret-io laaddan ha, uiniqeinman kalcuilé pou flattei kaprice-io khi pou yeon seil n'honme, kontraire pâr texte l'iha meinme aktouth preincipe-io khi pou touth libbèrté. Si longteinmp-io, yeo abiuzay, noun guenllein-t-ow jiuré khe pou n' pâ séparei khe noun touthautan pâ woai pwoclanmei nouvel acte konstitiusyonnel-lan khi dweid noun èkh régjihi y l', khe noun pâ apy' guenllein pou n' pâ appwouvé y l' èh' juiré khe pou n' observei y l', èh' khe, seinmblabe-io (sic) n'an uzagje khi pou ansyen guerrié-io, noun pâ konnein n' guenllein piubliqeinman pou chèf khi pou gouvèrneinman èh' pòrté su bouclié n'-io. Satisfayre n' n'an pacateinne khi pou braves soldat hou-io, gjénéral, khi pou touth yeou peipe asseinmblé, admirateir khi pou vertiu n'-io, èh' n'an toozha, seile, prézeince ow hou èkh manqé n'an monman zha-ad-io khi pou kontanteinman ha. N'an qartyei-gjénéral khi pou Pòrt-èkh-pou-Preince, 21 octòbe 1806.

(Siyein:)[modifye | modifye kòd]

ÈH.Gjérin, Pétion, Yayou, Vaval, jeneral ki pou brigad ; adjidan-jeneral chèf eta-majò, Bonnet Marion, Verret, Lacroix, E.-V. Mentor, adjidan-jeneral ; Francisque, Beauregard, Wagnac, Dieudonné, Lamarre, Sanglaou, J.-L. Mentor, Bourdett, Errien, Metellus, Gédéon, kolonèl; Adam, Cadet, Caneaux, Boyer, Lefranc, Lafontant, Borgella, Lévêque, Delaunay, Giraud, Clermont, Borde, chèf pou batayon ; Chervain, komisè pou gè,

Source[modifye | modifye kòd]

SAINT-REMY, in Pétion et Haïti, page 159-160