Sinema ikrènyen

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib

sinema ikrènyen se an menm tan pati sinema sovyetik ak yon sinema orijinal, lye nan peyi a ak nan istwa ikrènyèn. Gen kèk otè konsa akòde sinema ikrènyen yon devlopman paralèl ak endepandan nan sinema sovyetik, lòt moun fikse ogmantasyon reyèl li nan konsekans endepandans peyi a, an 1991.

Istwa sinema ikrènyen kòmanse byen bonè, nan lane 1896. Li se tou youn nan sinematografi yo ki prèske disparèt pandan ane 1990 yo, ak fen URSS. Depi 1998, li te sibi yon gwo renesans.

Istwa sinema ikrènyen[modifye | modifye kòd]

Estidyo Odesa

Depi premye pwojeksyon yo te òganize nan peyi a an 1896, istwa sinema ikrènyen te pasyèlman lye ak sa ki nan sinema ris ak espesyalman sovyetik. Se sèlman apati 1991 (fen Sovyetik ak endepandans Ikrèn) ke nou ka pale san anbigwite nan sinema ikrènyen. Sepandan, kèk liv istwa sinema ikrènyen kwè ke yon sinema ikrènyen te devlope ansanm ak sinema sovyetik osi bonè ke ane 1920 yo.

Pi ansyen tras estrikti sinematografik nan peyi a se jan sa a: fondasyon Estidyo Odesa nan lane 1907.[1], swivi pa atelye sinematografik Yalta an 1916.[2],[3] Prensipal estidyo nan peyi a, Studio Dovjenko (Studio national de cinéma Dovjenko, sitiye nan Kyèv, te fonde an 1927.[4]

Pèsonalite nan istwa a nan sinema ikrènyen[modifye | modifye kòd]

Divès pèsonalite atistik ki gen anpil relasyon ak Ikrèn.

San klèman distenge yo soti nan istwa a nan sinema sovyetik, André Z. Labarrière site reyalizatè sa yo nan chapit ki dedye a sinema ikrènyen nan liv rele Atlas du cinéma[2] (Dapre konvansyon, tit orijinal yo site nan Ris lè lang majoritè nan fim nan se lang ris, nan lang ikrènyen, lè lang majoritè nan fim nan se ikrènyen.) :

  • « Veteran » Vladimir Gardine ak Piotr Tchardynine - L'Ukrasie (Укразия, [1925]]), Tarass Chevtchenko (Тарас Шевченко, [1926]]),
  • « Fondatè » Alexandre Dovjenko - Zvenigora (Звенигора, 1927), Arsenal ( Арсенал, 1929), La Terre (Земля, Zemlia, 1930) ak Igor Savtchenko - Le Troisième Coup (Третий удар, 1948), Tarass Chevtchenko (Тарас Шевченко, 1930),
  • « Sineyas aprè gè » : tandem Alexandre Alov ak Vladimir Naoumov - Jeunesse inquiète (Тревожная молодость, 1955) sou yon bò e Marlen Khoutsiev ak Félix Mironer - Le Printemps de la rue Zaretchnaïa (Весна на Заречной улице, 1956), sou lòt men an, Mark Donskoi - Le Cheval qui pleure (Дорогой ценой, 1957),
  • Yon plas espesyal bay reyalizatè amenyen an Sergueï Paradjanov, sitou reyalizatè Les Chevaux de feu (Тіні забутих предків, 1965) fiksyon k ap fèt nan yon minorite etnik nan Ikrèn, Houtsoules.
  • « Nasyonalis » Léonide Ossyka - La Croix de pierre (Каменный крест, 1968) ak sitou Youriï Illienko - L'Oiseau blanc marqué de noir (Білий птах з чорною ознакою , 1970), Le Lac des cygnes - La zone (Лебедине озеро. Зона, 1990).

Istoryen ak kritik sinema Lubomir Hosejko konplete[5] lis sa a pa pèsonalite fim sa yo. Nan lòd kwonolojik :

  • Dziga Vertov, reyalizatè ki fèt an 1896. Li reyalize sitou L'Homme à la caméra (Человек с киноаппаратом, 1929) ak La Symphonie du Donbass. Enthousiasme (Симфония Донбаса, 1931) nan Ikrèn, respektivman a Odessa ak nan Donbass. Plizyè istoryen sinema, sepandan, konsidere li prensipalman kòm yon reyalizatè sovyetik.
  • Serge Bondartchouk, aktè ak reyalizatè sovyetk orijin ikrènyèn ki fèt an 1920.
  • Kira Mouratova, reyalizatris ikrènyèn ki fèt an 1934. Pa egzanp, li reyalize fiksyon Brèves rencontres (Короткие встречи, 1967).
  • Roman Balaïan, reyalizatè orijin amenyèn ki fèt an 1941 ki ap viv aktyèlman nan Ikrèn, remake pa premye fim li an 1977, Biriouk, l'ermite (Бирюк), chwazi nan Festival de Berlin an 1978.
  • Nikola Hejko, aktè ak reyalizatè ikrènyen ki fèt an 1950.
  • Viatcheslav Krichtofovitch (В'ячеслав Криштофович), reyalizatè (pwobab) dènye fim ikrènyen prezante kòm soyetik : La Côte d'Adam (Ребро Адама), fiksyon reyalize an 1990 chwazi nan Quinzaine des réalisateurs 1991.[6]

Pandan yon konferans ki te òganize pa ENS la epi ki gen tit "Itilitaris politik la nan sinema Brezhnev kont nasyonalis ikrènyen"[7] Lubomir Hosejko te rasanble sou non « Lekòl Kiev » reyalizatè yo : Youriï Illienko, Léonide Ossyka, Boris Ivtchenko ak Volodymyr Denyssenko. Plis an jeneral, kèk istoryen sinema pale de "sinema powetik" pou evoke sinema ikrènyen pandan dezyèm mwatye ane 1960 yo ak kòmansman ane 1970 yo.

Prensipal reyalizatè[modifye | modifye kòd]

Prensipal reyalizatè 1896-1955[modifye | modifye kòd]

Prensipal reyalizatè 1955-1980[modifye | modifye kòd]

Prensipal reyalizatè depi 1981[modifye | modifye kòd]

Bibliyografi[modifye | modifye kòd]

  • (franse) fr Histoire du cinéma ukrainien (1896 - 1995), Lubomir Hosejko, Éditions à Dié, Dié, 2001, (ISBN 9782908730678), traduit en ukrainien en 2005 : Modèl:Uk Istoria Oukraïnskovo Kinemotografa, Kino-Kolo, Kiev, 2005, (ISBN 966-8864-00-X)
  • Kinosvit Iouria Illienka, Larissa Brioukhovetska, Kino-Teatr, Kiev, 2006, (ISBN 966-7944-93-X)
  • (franse) fr Comment parler de cinéma, pages 64 à 67, Jean-Max Méjean, Éditions L'Harmattan, Paris, 2005, (ISBN 2747592200)
  • (ris) ru Kino sovietskoï Oukraïni, I. C. Kornienko, Moscou, 1975
  • Ctorinki z istorii kino na Oukraïni, O. O. Chimon, Kiev, 1986
  • Istoria oukraïskovo padianskovo kino, collectif, Kiev, 1986
  • Pivstolittia oukraïnskovo radianskovo kino, I. C. Kornienko, Kiev, 1970
  • (franse) fr Atlas du cinéma, page 327, André Z. Labarrère, coll. Encyclopédies d'aujourd'hui, Le Livre de poche, Paris, 2002, (ISBN 2-253-13015-X)
  • (ris) ru Faktograficheskaya istoriya kino v Ukraine. 1896—1930, partie 1-4. V. N. Mislavskiy , Khar'kov, 2016-2017. (ISBN 978-966-2149-61-6)

Referans[modifye | modifye kòd]

  1. (angle) en,(ris) ru,Modèl:Uk site officiel du studio d'Odessa.
  2. 2,0 et 2,1 (franse) fr Atlas du cinéma, André Z. Labarrère, coll. Encyclopédies d'aujourd'hui, Le Livre de poche, Pari, 2002, (ISBN 2-253-13015-X)
  3. (angle) en, (ris) ru, Modèl:Uk C'est aujourd'hui Yalta Films qui perpétue la tradition cinématographique à Yalta.
  4. (ris) ru gade wèbsit pa ofisyèl sou kesyon sa a
  5. (franse) fr Histoire du cinéma ukrainien (1896 - 1995), Lubomir Hosejko, Éditions à Dié, Dié, 2001, (ISBN 9782908730678)
  6. Modèl:En+fr Fich fim La Côte d'Adam sou wèbsit Quinzaine des réalisateurs
  7. (angle) en,(franse) fr,(ris) ru Semaine culturelle de l’Ukraine et la Biélorussie (20-25 mars 2006) organisée par l'École normale supérieure. Voir la liste des conférences ayant pris place durant cet événement.

Lyen deyò[modifye | modifye kòd]