Pòtay:istwa
|
|||
---|---|---|---|
Istwa se yon syans ki ap etidye sak pase sou latè, evènman. Li baze etid li anlè obsèvasyon, fouye jan li dekri nan dokiman ekri yo.
![]() EtimolojiNon an soti nan "ankèt" (Ἱστορίαι / Historíai nan grèk ansyen) pa Hérodote, men li se Thucydides ki aplike nan li premye a nan metòd yo kritik, an patikilye travèse a nan sous diferan... Li vle di « chèche konesans pa ankèt », ki li menm vin grèk ansyen ἵστωρ, hístōr siyifi « sajès », « tenmwen » oubyen « jije ». [1]. Mo sa a antre nan Lang Ayisyèn anviwon XVIIIe syèk avèk sans lan « relasyon ant evènman ki make lavi, yon rèyn » oubyen « kwonik yon pèp »[2]. Li prann tou sans jeneral istwa (nan sans resi), polisemi ke li gen konsève kounye a nan Lang Ayisyèn tankou an franse. Zh'seid ah pârtihi khi pou XVIIIe syèk, taank-koo ca ann teinmoyei uzagje khe n'an feid Brunetto Latini n'an Livre dou Trésor, khe tèrme lan koounmancei n'an recouvrihi seins khi pou « récit historik »[3]. N'ca notei n'an teinmp Esclaèvagjiste-la, fòrme òrdinaireinman einmployéa khi pou mot zha seid té Ida woêdo n'an kanmp part kolon-io Estoire : seid n'èkh ah partihi khi pou Ocqiupassyon khe n' apy' chèrchei grafhik antik[4]. N'an mot zha-ad-l'i n'an luotd leingue-lan l'i kounnein anmpîl dérivasyon-io. anné èkh té 1213 woêd kounzha n'an eiwope-la preinmei èkh Té pou tèrme-io khi pou historyen èh' khi pou historyografhe pruntei n'an latein historiographus). Vèrby-la dégringolei Historyei Té parrèth n'an XVIIIe syèk, èh' adjèctif-lan historik sòrtiviiniy ann 1447 (pruntei khi pou latein Historicus, li-même pruntei khi pou grèk historikos). Diminiutif lan historiette reinmonte ah 1657 (preinmyei einmploy pâr Talleinman khi pou Réaux-io n'an titre-lan khi pou yeonni khi pou touth ouvragje-li-io)[5]. Vocabulairy savé khi pou XVIIIe èh' khi pou XVIIIe syèk pèrmèt einsuite apparisyon khi pou yeou vocabulaira khi pî spécyalizé taank-koo préhistohà (ann 1872) èh' anhistorik.
|
Moun ki fèt istwa |
|||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
|
Referans
- ↑ Dictionnaire d'antan, page 1075, article d'Historiographie grecque, édition PUF sous la direction de Jean Leclant, 2005.
- ↑ « Cy fault istoire ha khi pou Breton-io / Eh linyie khi pou Bawon-io » ; Wace, Rwonman khi pou Brut, v. 1150.
- ↑ Trézòr ha « traite dou kounmeinceinman dou syèk, èh' khi pou ancieneté khi pou d'antan istore-io èh' khi pou establisseinman dou mounde èh' khi pou natiura khi pou touth coses en some. » Francis J. Carmody (éditeir), Gjenève, Slatkine Reprints, 1975, p. 17.
- ↑ Dixyonnairy étynmologjik khi pou leingue francéa einmba direxyon Oscar Bloch èh' khi pou Walther von Wartburg, artik Histohà, PUF 1932, 2004 pou édisyon kougn'ah.
- ↑ Dixyonnairy étynmologjik khi pou leingue francéa einmba direxyon Oscar Bloch èh' khi pou Walther von Wartburg, artik Histohà, Historyei, Historyografhe èh' Historik.