Ohm (inite)

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib
rezistans yo itilize nan elektwonik. Koulè chak bag defini pa estanda IEC 60757 ki pèmèt ou konnen valè rezistans an ohm.

Ohm, senbòl Ω (lèt majiskil grèk omega)[alpha 1], se inite nan rezistans elektrik nan International System (SI). Yo te rele l nan onè Georg Ohm, fizisyen Alman ki te orijin lwa Ohm.

Pou karakterize izolan elektrik nou itilize kiloohm (oswa kilo-ohm) epi sitou megaohm, jeneralman chanje non, pa efoni, kilohm ak megohm[1]: 1  = 103 Ω, 1  = 106 Ω .

Definisyon[modifye | modifye kòd]

Rezistans elektrik ant de pwen yon kondiktè se yon ohm lè yon diferans potansyèl konstan yon vòlt, aplike ant de pwen sa yo, pwodui nan kondiktè sa a yon kouran yon anpè, kondiktè sa a pa se plas okenn fòs elektwomotè[2]. Se poutèt sa yon ohm koresponn ak yon volt pou chak ampè (V/A oswa V A−1), kidonk nan inite debaz yo nan Sistèm Entènasyonal la nan yon kilogram mèt kare. pou chak segonn kib ak pou chak anpè kare[2]:

Unicode karaktè[modifye | modifye kòd]

Inikòd gen yon karaktè espesifik, "Ohm karaktè" Ω, kode pa U+2126, byenke aparans li se menm jan ak karaktè omega lèt majiskil Ω, kode pa U+03A9. De kòd sa yo diferan, karaktè yo tou epi rann yo ansanm ak konpatibilite yo ak sistèm yo ka diferan[3].

Kòd koulè[modifye | modifye kòd]

Yon mnemonik pou sonje koulè konsiste de yon fraz:

  • Ne = Nwa = 0
  • Manje = Brown = 1
  • Anyen = Wouj = 2
  • Oswa = zoranj = 3
  • Jèn = Jòn = 4
  • Voila = vèt = 5
  • Bon = Ble = 6
  • Ou = Koulè wouj violèt = 7
  • Gwo = Gri = 8
  • Betiz = Blan = 9[4].

Li nesesè pou ajoute lò ak ajan ki endike presizyon epi ki itilize sèlman pou dènye bag[4].

Nòt ak referans[modifye | modifye kòd]

Nòt[modifye | modifye kòd]

  1. Sèten dyagram elektwonik, an patikilye nan Etazini, sèvi ak lèt ​​U a pou reprezante ohm la (pa egzanp 27 U olye de 27 Ω), epi apre lèt k pou kilo-ohm la ( k olye de ).

Referans[modifye | modifye kòd]

  1. « Megohm ».
  2. 2,0 et 2,1 Sistèm Entènasyonal Inite yo (SI), Sèvres, , pdf (ISBN 978-92-822-2272-0)
  3. (en) Jukka Korpela, Unicode Explained, (ISBN 978-0-596-10121-3).
  4. 4,0 et 4,1 Kòd koulè rezistans, sou wikiversity .org, jwenn aksè 6 septanm 2016.

Atik ki gen rapò[modifye | modifye kòd]

Lyen ekstèn[modifye | modifye kòd]

Sou lòt pwojè yo :