Micheline Laudun Denis

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib


Micheline Laudun Denis se yon mizisyen. Li se yon atis, mizisyen kreyòl. Li ap jwe mizik sa :pyanis, konsertis

Li ap jwe nan gwoup sa : ?

Mizisyen
Micheline Laudun Denis
Image illustrative de l’article Micheline Laudun Denis
Nesans
Nasyonalite Ayiti
Mizik: klasik (pyanis, konsertis)

Enstriman

Pyano


Biyografi[modifye | modifye kòd]

Nan mwa me 2017, Micheline Laudun Denis selebre swasant ane karyè pyano pandan yon gala mizik nan Karibe Hotel la.

Li se yon ansyen elèv nan Konsèvatwa Nasyonal la nan mizik ak Dans nan Pari.

Madanm Denis te yon pwofesè an favè repètwa nan klasik. Twa mèt nan seremoni, kanpe sou podyòm nan diferan kote nan sal la, prezide sou sa a istoryen seremoni bèl Michel Succar Raoul Denis Jr., ak Madam Elisabeth Alphonse. Ekriven divès mete nan kat kwen espas yo repwodwi evènman an, imaj sot pase yo, resital yo ak foto jèn familye Denis. Nou te wè tou pòtrè gwo atis ayisyen ki te travay avèk li. Sal la te plen, yon odyans gwo ak trè chofe osijè done. Aswè a te kòmanse avèk yon ekstrè nan maksaens Denis 'fim "À ma mère", yon pòtrè karyè ak evolisyon nan pyanis la. Apre mèsi atis la nan vwasove, li finalman parèt, an pèsòn, sou Podium a anba cheers yo nan piblik la. Li demenaje ale rete nan pyano a Grand nan onè nan peyi l ', li chèf anvan li yo, Justin Elie a, ap jwe "Songs Mountain" travay imòtèl nan sa a gwo konpozitè Ayiti. Li se vire a nan Nicole Saint-Victor, yon gwo zanmi ak kolaboratè pyanis, onè pa chante sa a, Italyen "Preghiera" (lapriyè) Fulvio Sbrighi (1925-2004). Chante sa a trè chofe byen rann pa soprano a akonpaye pa Mrs Denis ak kòd li plake. Konpozisyon an sanble nan sans amoure, an reta. enjenyè nan son Patrick Audan, bon mizisyen, ki te entwodwi pa Raoul Denis Jr., pale ak temwaye sa l 'dwe Madame Denis ak mari li Raoul nan aprann teknik yo nan anrejistreman. Dezyèm moman mizik la onore Madame Micheline Dalencour, yon pyanis pi popilè ak edikatè. Li jwe duet ak granmoun aje li ak zanmi yon adaptasyon pou de pyano nan "Envitasyon nan Waltz la" pa Carl Maria Weber (1786-1826). Nou sitou konnen vèsyon an òkès. Te Duo a anpil bat bravo. Elisabeth Alphonse prezante Madam Sabine Boisson ki amelyore pwofesè a mizik ki resevwa fòmasyon ak leve mizik nan osi jèn mond akademik ak travay tou ak pwofesè a jadendanfan pa senp, metòd modèn li yo. Young ak gwo lyrical soprano Monette Alcin la prezante bay piblik la nan imaj videyo. Li konkeri pyanis la ak mari l 'pa ekselans nan chante, sansiblite ak teknik vokal li yo. Monet Léopold Alcin ak pyanis la te ofri pèfòmans plizyè nan tan lontan an, anpil apresye. Soprano a, ak yon ekipe etap sipèb, se sou Podium la. Li te akonpaye pa chanm òkès ​​"Vibrayiti la". Ak yon flutis nan soulajman, double oswa fè kòmantè chante l 'nan ekstrè nan kanton "Apollo ak Dafne" Haendel la. Òkès la akonpayé pa pizzicati. Èske Hodjson, choiratè ak direktè nan Saint-Louis / Sacré-Coeur koral, fè lwanj pyanis la. Li te aktivman kolabore avè l 'depi 2010 epi pa janm neglije envite li nan opòtinite yo konsè gwo nan koral la ak selebrite lòt. Jèn Ayisyen-Ameriken pyonis Suki Guerrier, admiratè fervent Michelin Laudun Denis, te prezan tou. Li te tou bay kontribisyon li pa jwe Opus 25 Etid # 1 pa Frédéric Chopin (1810-1849). Micheline Laudun Denis te gen relasyon trè bon ak gwo violonis ayisyen Rommel Jozèf la, ki te fè anpil konsè avè l '. Yon clip videyo kout te montre yo nan epè nan aksyon an. Pitit fi li a, Victoria Jozèf, te vle pwouve ke li te merite pou papa l '. Yon violonèt ekselan, li ébloué ak sezi odyans lan pa jwe ak Madame Denis "Rondo a nan G gwo" pa W. A. ​​Mozart. Ki sa ki virtuozite! Koral ak kouple tout kontan nou. Te sipriz nan diven kreye pa atis Jonathan Perry a, li te ye nan mizik popilè kòm J. Perry. Nou pa t 'konnen ke zetwal konsyan R'N'B jenn sa a te gen tankou background mizik. Li te vle pwouve ke li pa t 'bliye anyen nan leson yo gwo ak manyifik nan ansyen pwofesè l' yo. Vreman vre, Jonatan "J" Perry fè briyan 3yèm mouvman soti nan Concerto nan D Gwo pa Joseph Haydn (1732-1809), te akonpaye pa òkès ​​la chanm "Vibrayiti". Oke ... sa se li! Mwen pa ka kwè li jiskaske minit mwen ekri. Pati nan katriyèm nan aswè a fèt nan pwojeksyon a nan yon ekstrè ki soti nan "Grieg Concerto a," dènyèman te jwe nan Lahavàn pa pyanis ki te sipòte pa Symphony Òkès Nasyonal la nan Kiba, ki fèt pa Maestro Perèz Mesa. Li te tou senpleman mayifik ak Sublime. Divès enstrimantis sa a òkès ​​te temwaye

  • Nan dat 7 novanm 2017, Yon anpil medyòm toujou ft BÈL Pase Nan te li yo palme pyanis l 'gen ilustr dedye nan ki Nan Yon renmen Fet san yo pa ekstansyon klasik mizik la Nan Ayiti. Li anonse Nan klas ou Knight nan Lòd la nan Arts ak Lèt. "Pou atachman ou Lafrans Nan, Nan Yo valè li yo oswa ou pataje, oswa limit bouje envèstisman Nan penti enjenyè yon pou iman ou oswa pyanis AK Gwo pyano ou a oswa mvèn menm, Nan ki pa Mine Kilti, lalwa Knight atizay ak lèt, "anbasadè Yon Lafrans aK Ayiti, Madam Elizabet Beton delege, nan konklizyon pitit gason diskou nan sikonstans. Nan Devan Yon asistans BÈL, Nan nan ki anyen Sel nòt ou, san konte prezans Nan anbasadè plizyè nan ki li Yo ane pèsonalite Nan Mond LAN Nan Boza kom Byen ke msnm Nan Fanmi Micheline Laudun Denis PA Nan Kache emosyon Li AK AK an Kè kontan Pandan yo p resevwa distenksyon sa. Anons se yon nouvo nan mayifik yon premye. Li nan etonan oswa. Konsa, "mwen konfese Yo santi Gwo fyète Nan Atansyon remakab Li nan ki reflete pyès lajan Peyi ane mvèn pyès lajan familye, konpatriyot mvèn AK nan ki temwaye Gwo apresyasyon Nan Ministè Sante Piblik oswa ane a konsènan afinite mvèn ane mizik franse nan ki gen TRAVAY a, Malgre ke diferan cho Yo Nan style yo AK Ekspresyon yo, yo esansyèlman cho rekonèt Lespri gen franse, "li te di eksitasyon, PA bliye ajoute Mesi Nan Kè gen anbasadè gen nan ki Moun ki Towou, Nan ansyen Minis Audrey Azoulay Nan Kilti ane Frans AK reprezantan lipou nominasyon l ' a. Nan distenksyon Madam Laudun Denis Nan Lafrans, Li te fe anyen TRAVAY Nan talan remakab AK Nan pi bon mache sa nan ki montre mizik, moun Towou,, rekonpanse ane li yo angajman san Li PA apwopriye bouje Aprann Nan klas mizik Nan Ayiti AK transmisyon gen mizik mizik eritaj. Pou espesyalis okazyonèl, pyanis la, aprè la fen Yo enflije Sou pye chanpay zanmi nan ame ak nenpòt Yo privilèj Nan Dives pèsonalite prezante Yo ekspozisyon Pou Yon piblik moso yo nan mèt nan mizik klasik. Mouvman Imaj tire pa Claude Debussy Songs AK nan mòn lan Justin Élie. Anplis l ', kreyatif PA André Malraux Nan 1957 distenksyon Knight lèt atizay ak "rekonpanse Moun ki Moun ki Yo distenge PA kreyati Yo Nan Atis dam oswa litère, oswa Nan kontribisyon Yo Te konpayon Nan radyasyon Nan Boza AK Lèt nan Lafrans ak nan mond lan. Lavil Lòd Atizay Nan AK Lèt la se youn Nan Nan kat lavil Lòd ministeryèl Repiblik franse zòrèy Li PA Bay lavil Lòd la Nan Nan Kilti Minis la.

Zèv li yo[modifye | modifye kòd]

  • Sa li fè

Referans[modifye | modifye kòd]

Lyen deyò[modifye | modifye kòd]