Aller au contenu

Maïmouna Doucouré

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib

Maïmouna Doucouré se yon reyalizatris ak senarist franse ki fèt an 1985 nan Pari.

Li vin konnen an 2015 ak kout-metra li Maman(s), ki dapre UniFrance[1] se youn nan kout-metra ki pi gen prim entènasyonal.

Kounye a, li ap devlope yon biyografi sinema sou Joséphine Baker, avèk patenarya Bien ou Bien Productions ak StudioCanal.

Biyografi

[modifye | modifye kòd]

Jèn ak fòmasyon

[modifye | modifye kòd]

Maïmouna Doucouré fèt an 1985 nan 19èm arondisman Pari[2]. Li grandi nan yon fanmi poligam[3] ki soti Senegal. Papa li te fatra, manman li te komèsan.

Apre li fini yon bakaloreya syantifik, li fè etid biyoloji epi li pran yon lisans nan inivèsite Pierre-et-Marie-Curie (Pari VI). An menm tan, li swiv kou teyat nan Laboratwa Aktè a, anba direksyon Hélène Zidi.

Premye aji

[modifye | modifye kòd]

Li kòmanse ekri senaryo lè li patisipe nan konkou HLM sur cour, yon konkou ki òganize pa Union sociale pour l’habitat, e li ranpòte li. Pri sa a pèmèt li fè premye kout-metra li, Cache-Cache (2013), ki make kòmansman karyè sinematografik li.

Monn sinema Maïmouna Doucouré relye sere ak istwa pèsonèl li ak kilti doub li franse ak senegalè. Li eksplore tèm tankou timoun, idantite, ak kondisyon fanm, ak yon stil ki konbine reyalism sosyal ak yon powetik vizyèl.

Revelasyon kritik entènasyonal

[modifye | modifye kòd]
Maman(s) (2015)
[modifye | modifye kòd]

Kout-metra sa a te prezante nan plis pase 200 festival entènasyonal e li te jwenn gwo siksè kritik. Li ranpòte prèske 60 pri atravè lemond, tankou pri pi bon kout-metra entènasyonal nan Festival Sundance (2016), Gran Pri nan Festival Toronto, ak César pi bon kout-metra an 2017. Maman(s) pale sou poligami atravè je yon timoun, yon eksperyans pèsonèl li menm. Film nan te jwenn sipò Talents en courts, yon patenarya CNC ak Jamel Debbouze.

Mignonnes (2020)
[modifye | modifye kòd]

An 2017, Maïmouna Doucouré te resevwa Global Filmmaking Award nan Festival Sundance pou senaryo Mignonnes[4], yon rekonpans bay kat reyalizatè entènasyonal chak ane. Li reprezante La Frans.

Premye long-metra li, Mignonnes (Cuties), te nan konpetisyon nan Sundance 2020, kote li te genyen pri meyè reyalizasyon nan seksyon World Cinema Dramatic. Li te resevwa yon onè espesyal pa Ava DuVernay pandan yon evènman. Film nan te jwenn mansyon espesyal nan jiridyo Berlinale nan seksyon Generation.

Fim nan te sòti nan mwa dawout 2020 an Frans. Li swiv lavi Amy, yon tifi 11 zan ki soti nan yon fanmi Senegalè k ap viv Pari, ki rantre nan yon gwoup dans ki fèt ak lòt tifi nan laj li. Atrave istwa sa a, Mignonnes poze kesyon sou ipèseksyalizasyon tifi yo ak enfliyans rezo sosyal yo sou konstriksyon idantite yo.

Fim nan te nomine nan César 2021 pou meyè premye fim. Fathia Youssouf[5], aktè prensipal la, te jwenn César pi bon espwa fi. Li te genyen tou pri Alice Guy.

Lansman fim nan sou Netflix te kreye gwo diskisyon, sitou Ozetazini, kote gwoup konsèvatè te akize li pou seksyalize timoun. Kritik sa yo kontredi ak entansyon reyalizatris la ki di li vle denonse pwoblèm sosyete a epi fè moun reflechi sou efè rezo sosyal yo.

Hawa (2022)
[modifye | modifye kòd]

An 2022, li reyalize dezyèm long-metra li, Hawa, ki te pase sou Prime Video[6]. Film nan swiv yon adolesan albino ki reve pou l adopte pa Michelle Obama. Avèk yon narasyon powetik, Doucouré pale sou tèm eksklizyon, jenès, ak transmisyon ant jenerasyon. Premye fwa li te prezante te nan Festival Toronto.

Pwojè an devlopman
[modifye | modifye kòd]

An 2023, Maïmouna Doucouré[7] anonse ke li ap travay sou yon biyografi sinema sou Joséphine Baker, yon figi enpòtan nan Rezistans, atizay, ak lit pou dwa sivil. Pwojè a ap fèt an patenarya ak Bien ou Bien Productions ak StudioCanal.

Manm Jiridyo nan Festival Sinema

[modifye | modifye kòd]
  • Manm jiridyo Nikon Film Festival[8], edisyon 2021 (pou kategori « Un jeu »)
  • Manm jiridyo pou long-metra nan Champs‑Élysées Film Festival[9], edisyon 2022.
  • Manm jiridyo "Un Certain Regard" nan Festival Cannes[10], 77èm edisyon (Me 2024)

Zèv li yo

[modifye | modifye kòd]

Referans

[modifye | modifye kòd]

Lyen deyò

[modifye | modifye kòd]