Chimborazo

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib
Fas sid vòlkan an

Chimborazo se yon estratovòlkan nan peyi Ekwatè ak mòn nan ki pi wo nan peyi sa a. Li sitiye nan Mòn Kòdilyè dèzand yo toupre vil Riobamba, apeprè 180 km Quito ak 150 km Guayaquil. Li gen yon wotè 6 263,87 mèt anwo nivo lanmè.[1] Li se pik la ki pi wo nan Zand Ekwatoryèn yo, ki domine yon zòn nan 50 000 km2, baz li yo se 20 km an dyamèt.

Dènye eripsyon li te ye nan ane 550 apre Jezikri.

Li rele "Taita Chimborazo", setadi Papa Chimborazo, manman ki asosye yo se Mama Tungurahua.

Non lye[modifye | modifye kòd]

Mo a soti nan pwononsyasyon Panyòl chimba razu (nan lang kechua) ki vle di "nèj sou lòt bò a" oswa "glas sou lòt bò a".

Pi wo somè nan mond lan[modifye | modifye kòd]

Chimborazo ka defini kòm pik ki pi wo nan mond lan, konsidere li pi lwen nan sant Latè. Vreman vre, Latè a gen yon fòm elipsoyid, ki gen reyon apeprè 21 km pi gwo nan ekwatè a pase nan pòl yo. Chimborazo a se pi pre ekwatè sa a, plis konsa pase somè yo nan Himalaya.

Dyamèt nan zòn ekwatoryal la se pi gwo nan tout planèt la. Si yo mezire distans ki soti nan sant Latè a, somè li a se pwen ki pi lwen, ki depase Everest pa plis pase de (2) kilomèt.[2] Somè Chimborazo se poutèt sa tou pwen sou sifas Latè ki gen distans minimòm de Solèy la pandan yon ane se pi piti a. Dapre mezi yon misyon franse-ekwadoryen te pran nan Enstiti Rechèch pou Devlopman an, somè Chimborazo a se 6 384,416 kilomèt de sant Latè (Everest se 6 382,605 kilomèt lwen).[3]

Jewografi[modifye | modifye kòd]

Glasye Chimborazo a se sous rezèv dlo pou moun ki rete nan kanton Bolivar ak Chimborazo, tou de nan Ekwatè. Kapital la nan kanton Bolivar, Guaranda (25 000 moun) apwovizyone pa vertientes nan wo páramo (arid plato anden pi wo a 4 000 m) ki sitiye 25 km soti nan vil la.

Istwa[modifye | modifye kòd]

Alexander von Humboldt ak Aimé Bonpland anba Chimborazo pa Friedrich Georg Weitsch (1806).
The Heart of the Andes de Frederic Edwin Church (1859, Metropolitan Museum of Art).

Charles Marie de La Condamine fè premye rekonesans an 1736, pandan yon kanpay pou mezire longè yon ak meridiyen yon degre toupre ekwatè a. Li rive nan altitid 4 755 mèt.[4]

Nan dat 23 jen 1802, jewograf syantifik alman Alexander von Humboldt ak botanis franse Aimé Bonpland akonpaye pa yon pòtè ak Carlos Montufar, te eseye monte vòlkan sa a, ki te lè sa a, konsidere kòm pi wo pik nan mond lan.

Referans[modifye | modifye kòd]

  1. (espanyòl) es « Estos son los mitos sobre escalar el Everest: de la mística a la verdad ». cnnespanol.cnn.com. CNN. 27 me 2019. Retrieved 29 me 2019. 
  2. (angle) en ABC Science, Paragraf 15
  3. (franse) fr Pierre Barthélémy. « Pourquoi l’Everest n’est pas le point le plus éloigné du centre de la Terre ». Passeur de sciences. Archived from the original on 2019-07-28. Retrieved 7 avril 2016. 
  4. Sylvain Jouty; Hubert Odier (2009). Place des éditeurs, ed. Dictionnaire de la montagne. Paris. p. 883. ISBN 978-2-258-08220-5. Retrieved 16 janvye 2014. 

Lyen deyò[modifye | modifye kòd]