Avyon

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib
Aller à la navigation Aller à la recherche


Ede nou soutni yon pwojè diksyonè kreyòl, yon kreyasyon lib :
Wiksyonè kreyòl
Yon avyon Konkòd pandan selebrasyon 60 ane rèy rèn Elisabeth II.
Yon Airbus A380 ki ap ateri.

Avyon se zouti ki pèmèt transpò anlè, se yon veyikil ki kapab vole. Li gen zèl e li mache ak motè.

Teknik[modifye | modifye kòd]

Konfigirasyon[modifye | modifye kòd]

Nan yon avyon gen ladan :

  • yon selil, nan konfigirasyon konvansyonèl "tib la ak zèl"[1], kò avyon la, vwal la, anpenaj a ak tren aterisaj la ;
  • yon gwoup motopwopilsè a elis oswa a reyaksyon ;
  • kontwòl vòl ki fè li posib pou transmèt aksyon pilòt la a sifas kontwòl yo ; eleman ki ap deplase ki nesesè pou pilote avyon an. Yo sitiye sou zèl yo, gouvèn direksyon ak pwofondè sou anpenaj la ;
  • Tout sikui elektrik, idwolik, , gaz, elatriye ki asosye avèk fonksyònman lòt konpozan oswa ki pèmèt lavi nan avyon an ;
  • kòmann ak enstriman pou kontwole pilotaj ak navigasyon an ;
  • chaj, sa yo se eleman ki asosye ak misyon an oswa fonksyon avyon an. Yo pi souvan sitiye andedan kò avyon la oswa, esansyèlman pou avyon ki gen zam oswa avyon travay ayeryen, pandye sou kò avyon la oswa sou vwal la. Kontwòl ak enstriman ki gen rapò ak misyon an oswa fonksyon yo komen ak sa yo ki nan avyon an nan ka gen yon ekipaj redwi, men yo ka separe.

Fonksyònman[modifye | modifye kòd]

Pou yon avyon vole, lè koule alantou zèl la, sa ki pwodui plizyè fòs ayewodinamik :

  • Pòtans, pèpandikilè ak van relatif la. Fòs sa a pwodui pa diferans presyon ant sou zèl la ak anba zèl la.
Fòs yon avyon sibi : Pòtans, trennen, pwa, pouse, ak ang insidans lan
  • Trennen, paralèl ak van relatif la.

Plis ang ki fòme ant zèl la ak van relatif la (yo rele li ang insidans) enpòtan, se plis, fòs ayewodinamik yo gran.

Itilizasyon[modifye | modifye kòd]

Gen de (2) kalite avyon :

Avyon sivil[modifye | modifye kòd]

  • Avyon deliy yo klase selon reyon aksyon yo : avyon ki ka vwayaje yon ti distans, yon distans mwayèn, yon distans ki long.
  • Avyon afè
  • Avyon leje
  • Avyon iltra leje

Avyon militè[modifye | modifye kòd]

Yo klase avyon yo selon sa yo fè :

  • Avyon chas oubyen chasè, ki fèt pou entèsepte e krase avyon ènmi (pa egzanp ː Lockheed Martin F-22 Raptor),
  • Bonbadye (taktik, estratejik, nikleyè)ki fèt pou lage bonm (pa egzanp ː Boeing B-52 Stratofortress, Northrop B-2 Spirit)
  • Avyon transpò ki ka transpòte materyèl ak pèsonel (pa egzanp ː Airbus A400M, Lockheed C-130 Hercules, C-160 Transall)
  • Avyon antrènman se yon avyon ki la pou antrènman nouvo pilòt militè yo (pa egzanp ː Alpha Jet, Aero L-39 Albatros)
  • Avyon rekonesans oubyen siveyans ki dwe vini ak enfòmasyon (elektwonik, foto) oubyen transmèt yo an tan reyèl (pa egzanp ː U2, Lockheed SR-71 Blackbird)
  • Avyon miltiwòl ki ka fè plizyè misyon (pa egzanp ː Dassault Rafale)
  • Dwòn militè se yon avyon san pilòt (pa egzanp ː RQ-1 Predator, Dassault nEUROn)

Referans[modifye | modifye kòd]

  1. Yon lòt konfigirasyon se kò avyon entegre (an anglè blended wing body oswa BWB), yon konfigirasyon ibrid ki konbine karakteristik kò avyon klasik ak zèl volant.

Lyen deyò[modifye | modifye kòd]