Koudeta ayisyen septanm 1988

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib

Koudeta ayisyen septanm 1988 la te pran plas nan dat 18 septanm 1988, lè yon gwoup ofisye ki pa komisyone nan gad palè prezidansyèl ayisyen an jete Jeneral Henri Namphy epi yo te pote jeneral Prosper Avril sou pouvwa a. [1] Namphy te yon manm nan Konsèy Nasyonal Gouvènman an ant 1986 ak fevriye 1988, inogirasyon nan Leslie Manigat, ki moun ki te genyen eleksyon jeneral ayisyèn 1988 ki te kontwole pa militè a. Namphy te ranvèse Manigat nan koudeta ayisyen jen 1988, lè Manigat te chèche egzèse dwa konstitisyonèl li pou kontwole devwa militè yo.

Masak Saint Jean Bosco a sou 11 septanm, atribiye a ansyen Tonton Makout, kontribye nan koudeta a septanm, patikilyèman aprè Namphy echwe pou kondannen li ak sis (6) patisipan yo te pèmèt yo parèt sou televizyon nasyonal jou ki vin aprè a ak bay plis menas. Kòm IACHR mete l ', "Anpil moun yo te imilye ke moun sa yo te kapab parèt sou televizyon, san yo pa nenpòt degize, konfese patisipasyon yo nan evènman sa yo ak menase lavni zak kriminèl ki pa gen krentif pou yo te arete pa otorite yo." [1] Anplis de sa, te gen laperèz ke masak la ta ka kòmansman re-Aparisyon Tonton Makout ak potansyèlman eklipsi lame a.

"Nan yon deklarasyon kout prepare li nan non Gad Prezidansyèl la a 2 a.m. Dimanch maten, Sèjan Joseph Heubreux te eksplike koudeta a kòm yon tantativ pa ofisye ki te komisyone pou restore onè nan Fòs lame Ayiti e pou fini yon peryòd vyolans o aza ak konfizyon nan chèn kòmand lame anba lòd jeneral Namphy. Sèjan Heubreux prezante nouvo tèt eta a, Prosper Avril, kòm "ofisye ki pi onèt" nan fòs lame Ayiti a. Lyetnan Jeneral Prosper Avril te deklare ke li te aksepte nominasyon an kòm Prezidan pou "sove peyi a soti nan anachi ak dezòd". [1]

Avril te retire nan Konsèy Nasyonal Gouvènman an nan lane 1986 aprè manifestasyon pou pwoteste kont lyen li ak rejim anvan an nan Jean-Claude Duvalier. [1] Koudeta mwa septanm nan te mennen li nan Prezidans lan, e li te rete tankou yon chèf nan yon rejim militè jouk mas 1990.

Referans[modifye | modifye kòd]

  1. 1,0 1,1 1,2 et 1,3 IACHR, REPORT ON THE SITUATION OF HUMAN RIGHTS IN HAITI, OEA/Ser.L/V/II.74 doc. 9 rev. 1, 7 September 1988

Lyen deyò[modifye | modifye kòd]