Kwatz (mineral)

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib
Lokalite Kwatz: La Gardette Mine, Bourg d'Oisans, Isère France Size:13x13cm

Kwatz se yon mineral nan gwoup silikat[alpha 1], sougwoup tektosilikat yo, ki konpoze de diyoksid silisyòm, oswa silica, ki gen fòmil chimik SiO2, ak tras diferan eleman tankou Al, Li, B, Fe, Mg, Ca, Ti, Rb, Na, OH.

Li parèt nan fòm swa gwo kristal san koulè, koulè oswa lafimen, oswa kristal mikwoskopik ak yon aparans translusid.

Konstitye 12% (pa mas) nan litosfè a, kwatz se mineral ki pi komen (oksijèn ak Silisyòm se respektivman premye ak dezyèm konstitiyan yo, nan lòd enpòtans, nan litosfè a); li se yon eleman enpòtan nan granit, kote li ranpli espas rezidyèl yo, ak wòch metamòfik granitik (gneiss, kwatzit) ak wòch sedimantè (sab, grè).

Istwa deskripsyon an ak non[modifye | modifye kòd]

Etimoloji[modifye | modifye kòd]

Etimoloji kwats la pa evidan. Premye ipotèz la soti nan mo "quaterz" oswa "quaderz" ki jiska XVIe syèk deziyen move minrè. Yon lòt ipotèz se kontraksyon mo Alman an "gewärz" (eksresans, jèm).

Tèm kwats la nan Mwayennaj te aplike pou tout kristal. Se Georgius Agricola ki limite tèm nan ak kristal wòch.

Sinonim[modifye | modifye kòd]

  • alpha-quartz, alpha-quartz, α-quartz (ki pa chofe oswa chofe pi ba pase 573 °C — tanperati pi lwen pase ki α-kwatz transfòme an β-kwatz )
  • azetulite (enkòrèk), azeztulite (mak komèsyal)
  • conite Ce lien renvoie vers une page d'homonymie (Mac Culloch)[1]
  • dragonite[2]
  • konilite (variante de conite)[3]
  • lodolit (enklizyon kwatz soti nan Minas Gerais)

Non langaj[modifye | modifye kòd]

  • Ekspresyon "kristal wòch la" refere a kwatz hyaline (sa vle di transparan tankou vè).

Galeri[modifye | modifye kòd]

Mineraloji[modifye | modifye kòd]

Jemoloji[modifye | modifye kòd]

Nòt ak referans[modifye | modifye kòd]

Nòt[modifye | modifye kòd]

  1. Chimik, kwatz se pa yon silikat men yon oksid. Nan mineraloji, mineral konpozisyon SiO2 (silica) yo sepandan gwoupe ak (vre) silikat akòz kontinwite nan estrikti kristal.

Referans[modifye | modifye kòd]

  1. Journal Ameriken syans ak atizay, Volim 2, 1820, p.354
  2. Jean Victor Audouin, Diksyonè klasik istwa natirèl, 1824, p.613
  3. John Lee Comstock, Eleman mineraloji: adapte pou itilizasyon seminè ak etidyan prive, 1827, p.308

Gade tou[modifye | modifye kòd]

Sou lòt pwojè yo :

Lyen deyò[modifye | modifye kòd]