Solisyon idwo-alkolik

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib
Boutèy solisyon idwo-alkolik

Solisyon idwo-alkolik se yon solisyon ki dezenfekte po. Yo itilize pou ijyèn men. Yo aji nan kontak dirèk ak mekanik (nan friksyon) epi yo itilize san dlo.

Solisyon idwo-alkolik yo gen pwopriyete bakterisid (ki touye bakteri), virisid (ki touye viris) ak fonjisid, san yo netwaye. Yo ta dwe aplike nan men sèk, ak pa sal.

Pratike ijyèn men pa friksyon solisyon idwo-alkolik te vin tounen yon pwosedi OMS rekòmande ak opòtinite egal pou lè li sèvi avèk youn nan metòd ijyèn men yo : pwosedi a se pi vit, pi efikas ak pi bon tolere pase lave avèk dlo ak savon antiseptik. Li amelyore konfòmite itilizatè ak pèmèt yo respekte rekòmandasyon yo ki gen rapò ak pratik bon ijyèn.

Itilizasyon[modifye | modifye kòd]

Endikasyon yo otorizasyon pou vann solisyon idwo-alkolik yo se antisepsi ak dezenfeksyon[1] po ki an sante, pwòp epi sèk.

Nan medsin[modifye | modifye kòd]

OMS rekòmande itilize solisyon idwo-alkolik kòm yon pati nan plan kont enfeksyon nozokomyal.[2] Itilizasyon rekòmande nan pratik swen sante. Itilizasyon tankou yon ranplasman oswa nan adisyon lave chirijikal ap vin pi komen nan sal operasyon nan lopital.

Sante piblik[modifye | modifye kòd]

Foli nan achte solisyon idwo-alkolik, isit la nan Meksik, te sezi lemonn antye an 2009 pandan pandemi grip la A / H1N1.

Depi 1977,[3] plizyè etid evalye pratik ijyèn men. Soti nan 2001, solisyon idwo-alkolik te ankouraje kont maladi nozokomyal.[4] Apati 2009, divès òganizasyon prevansyon sante, ki gen ladan OMS atravè lemond, oswa Afssaps.[5] nan nivo franse, rekòmande pou yo sèvi ak solisyon idwo-alkolik kòm konpòtman-baryè nan yon kontèks anpeche pwopagasyon jèm pandan kriz pandemi grip.

Konpozisyon ak fabrikasyon[modifye | modifye kòd]

Konpozisyon solisyon idwo-alkolik reglemante, malgre kèk varyasyon entwodui pa konpayi farmasi yo. De (2) prensip aktif se yon alkòl ak yon ajan anti-bakteri ; nou kapab tou ajoute yon emolyan, yon ajan kimen, yon koloran, oswa pafen.

Fòmil solisyon idwo-alkolik adopte pa oganizasyon Mondyal Lasante te devlope pa Didier Pittet [6] . Li trè fasil pou fè pwòp solisyon idwo-alkolik ou : tout eleman (alkòl, dlo oksijene, ke gliserin, dlo) yo disponib sou kontwa a nan makèt. Sepandan, yo dwe obsève kondisyon ijyèn ak sekirite (resipyan pwòp, manyen avèk gan, sekirite depo) . An 2020, gouvènman franse itilize fòmilasyon OMS nan yon dekrè e li bay yon pwosedi fabrikasyon ak konsèy konsèvasyon.[7]

Konpozisyon solisyon idwo-alkolik estanda [6],[7]
10 L 1 L
Alkòl ( etanòl 96%) * 8.333 L 0.83 L
Peroksid Idwojèn (3% oksijene idwojèn ) 0.417 L 0.04 L
Ke gliserin ( gliserin 98%) 0.145 L 0.01 L
Dlo ( distile, oswa bouyi ak refwadi) QS 0.12 L

* Nou kapab ranplase pou li izopwopanòl 99,8% nan (7.515 L).

Enterè[modifye | modifye kòd]

  • Efikasite ak remanans : solisyon idwo-alkolik gen yon espèk laj nan aksyon kont mikwo-òganis.
  • Tolerans po : solisyon idwo-alkolik gen yon ajan emolyan epi yo ipo-alèjenik, yo pi tolere pase lòt metòd dezenfeksyon men.[8]
  • Rapidite : pou pi bon efikasite tan kontak dwe omwen dis (10) a kenz (15) segonn, dire total pwosedi a se an mwayèn trant (30) segonn, pandan ke ap lave antiseptik dire de (2) minit.
  • Obsèvans pa itilizatè : fasilite ak senplisite nan itilize, redui gwosè ak anbalaj, enstalasyon nan kote san dlo, endikasyon miltip.

Enkonvenyan ak kont-endikasyon[modifye | modifye kòd]

Konpoze de 80% alkòl, solisyon idwo-alkolik a prezante yon risk enflamasyon. Selon mak, pwen eklè nan solisyon se 16 ° C (Hibisprint), 18 ° C (Propalco), 20 ° C (Bactiseptic) oswa 23 ° C (Manugel, Phisomain, Sterilium). Depo yo dwe an sekirite.

Iitilize solisyon idwo-alkolik a pa endike pou :

  • sou men mouye (pi gwo risk pou iritasyon pase sou men sèk ak dilisyon engredyan aktif);
  • sou men sal avèk sekresyon, san oswa nenpòt ki lòt likid biyolojik (aksyon alkòl pou dezenfekte diminye nan prezans matyè òganik) oswa men talke oswa poudre ;
  • sou men blese, mikèz ;
  • sou men gante oswa pou dezenfekte sifas inaktif;
  • pou dezenfeksyon po an anvan operasyon chirijikal.

Pwosedi[modifye | modifye kòd]

Pwosedi ijyèn nan men lè li sèvi avèk yon solisyon idwo-alkolik dwe respekte yon sekans trè presi [9] :

  • men pwòp epi sèk, epi apre tcheke ke pa gen okenn kont-endikasyon ;
  • ranpli plan yon sèl men avèk 3 ml solisyon idwo-alkolik ;
  • aplike solisyon idwo-alkolik a sou tou de (2) men, fwote jiskaske men yo sèk, sonje pou aplike pwodui a ant dwèt yo ak sou gwo pous :
    • plan men kont plan men,
    • plan men dwat sou do men gòch ak envèsman
    • plan men kont plan men, dwèt enbrike,
    • tounen nan dwèt kont plan opoze avèk dwèt enbrike,
    • friksyon sikilè pou gwo pous dwat nan plan men gòch la ak envèsman,
    • chè dwèt men dwat nan plan gòch la ak envèsman,
    • tranch kibital (koud) dwa ak envèsman,
    • ponyèt dwat epi ponyèt gòch.

Pwosedi a tout antye ka pran jiska trant (30) segonn pou men yo dwe fin sèche nèt. Bon jan kalite friksyon pandan aplikasyon pèmèt yon bon penetrasyon ajan emolyan ki adousi ak sitou yon bon pwoteksyon po.

Efikasite mikwobiyolojik[modifye | modifye kòd]

Solisyon idwo-alkolik aji sou yon gwo espèk bakteri, viris ak chanpinyon. Efikasite yo sou bakteri vejetatif se yon santèn fwa pi wo sou flè komansal konpare ak tout savon antiseptik ki disponib sou mache karayib la.

Se pa tout pwodui yo mete sou mache a yo te kreye egal ego. Avèk epidemi H5N1 ak H1N1, gen yon anpil kantite pwodui opòtinis ki gen konpozisyon ak efikasite yo pa tout ekivalan. Priyorite ta dwe bay pwodui ki satisfè nòm sa yo :

  • efè bakterisid : NF EN 1040 ak NF EN 1500 ;
  • efè virisid : NF EN 14476 ki defini efikasite sou viris grip (H1N1, H5N1, H3N2), kowonaviris (SARS), VIH, wotaviris ( gastrwo-anterit ), èpès, polyoviris, adenoviris , elatriye ;
  • efè fonjisid : NF EN 1275.

Efè sou sante[modifye | modifye kòd]

Efè danjere sou sante moun nan solisyon idwo-alkolik neglijab. Yon move itilizasyon (enjèsyon oswa pwojeksyon) se kanmenm lakòz sentòm tankou iritasyon, alèji, somnolans, ajitasyon, maltèt, anvi vomi, vètij (tèt vire), e menm bwè nan timoun.[10] Akòz prezans sèten sibstans ki sou — triklozan ou etè glikol, pètibatè òmonal nan pwodui ki vann nan komès, yon asosyasyon rekòmande an 2013 limite itilizasyon solisyon idwo-alkolik.[11]

Anbalaj, vant ak restriksyon sou vant[modifye | modifye kòd]

Ki fèt nan plastik jetab, anbalaj solisyon idwo-alkolik se boutèy soup oswa pòch pou distribitè. Aparèy pouse-bouton anpeche kontaminasyon, depi ou pa sèvi avèk men pou prese.

Pwodui nan anbalaj komèsyal la disponib sou kontwa a. Famasi tradisyonèlman vann yo, men yo jwenn nan tout zòn lavant.

Nan epidemi, vant la gen restriksyon ak otorizasyon espesyal. Se konsa, an 2020, pandan epidemi an COVID-19, gouvènman franse fè yon arete pou otorize fabrikasyon atizanal nan famasi[7] ak yon dekrè pou kontwole pri solisyon idwo-alkolik nan komès.[12] : pri pou "boutèy 50ml maksimòm pou 2 ewo", pou egzanp. Sanksyon yo wo anpil : "Nenpòt vandè ki pa konfòme ak mezire sa a kapab peye yon kontravansyon 5yèm klas  : 7,500 € amann pou chak pwodui vann."[13]

Envansyon[modifye | modifye kòd]

Walter Koller ak Manfred Rotter pibliye, nan lane 1970 yo, premye travay ki mezire efikasite antimikwobyèn nan solisyon idwo-alkolik.[14],[15] An 1976, William Griffith te fòme solisyon idwo-alkolik.[16] An 1995, Didier Pittet te popularize fòmilasyon an, an patikilye ak OMS, e li te anpeche privatizasyon li.[17] Sa fè l '"doktè a pi chè nan mond lan, pou mank de salè", estime avèk imè patwon li, sou "1.7 milya fran [Swis], sa a se kantite lajan an li ta kolekte si li te te resevwa 0.1 santim pou chak boutèy ki te vann chak ane ”.[18]

Gade tou[modifye | modifye kòd]

Referans[modifye | modifye kòd]

  1. Terme recommandé par le Comité européen de normalisation
  2. (angle) en « Patient Involvement and the First Global Patient Safety Challenge ». who.int. Clean Care is Safer Care. 2007. 
  3. Casewell, M; Phillips, I (1977-11-19). « Hands as route of transmission for Klebsiella species. ». British Medical Journal 2 (6098): 1315–1317. ISSN 0007-1447. PMC 1632544. PMID 589166. Retrieved 2020-03-08. 
  4. Didier Pittet; Andreas Widmer (desanm 2001). « Hygiène des mains : nouvelles recommandations » (PDF). Swiss-NOSO: 25-31. 
  5. Recommandations sur les produits de désinfection des mains par le grand public, Afssaps, 2009
  6. 6,0 et 6,1 Protocole, sur who.int.
  7. 7,0 7,1 et 7,2 « Arrêté du 6 mars 2020 portant diverses mesures relatives à la lutte contre la propagation du virus covid-19 | Legifrance ». www.legifrance.gouv.fr. Retrieved 2020-03-08. 
  8. (angle) en Boyce, John M.; Kelliher, Susan; Vallande, Nancy (jiyè 2000). « Skin Irritation and Dryness Associated With Two Hand-Hygiene Regimens: Soap-and-Water Hand Washing Versus Hand Antisepsis With an Alcoholic Hand Gel ». The University of Chicago Press 21 (7): 442–8. PMID 10926393. doi:10.1086/501785. 
  9. Procédure de lavage des mains avec une solution hydro-alcoolique : vidéo et séquence en images, sou www.urgences-serveur.fr
  10. (franse) fr Richard P; Saviuc P. (30 septanm 2010). « Produits hydro-alcooliques destinés à l'usage cutané : étude rétrospective des cas d'intoxications recensés dans les CAPTV en 2009 » (PDF). centres-antipoison.net. Comité de coordination de toxicovigilance. Archived from the original (PDF) on 2020-10-29. 
  11. Norest S (1 jiyè 2013). « Gel antibactérien : soyez prudent ! ». asef-asso.fr. Association santé environnement France. Archived from the original on 2014-04-16. 
  12. « Décret n° 2020-197 du 5 mars 2020 relatif aux prix de vente des gels hydro-alcooliques | Legifrance ». legifrance.gouv.fr. Retrieved 2020-03-08. 
  13. « Épidémie SARS-CoV-2 (Covid-19) -Gels hydroalcooliques : les prix sont désormais encadrés | service-public.fr ». service-public.fr. Retrieved 2020-03-08. 
  14. Koller, W., Rotter, M., Kundi, M., Mittermayer, H., & Wewalka, G. (1977). Test-methode für die Wertbemessung von Verfahren für die Hygienische Händedesinfektion. 2. Teil: Begründungen und Erläuterungen anhand eines Anwendungsbeispieles. Zentralblatt für Bakteriologie und Hygiene, 1, Abteilung Originale B, 164, 509-520
  15. (angle) en Rotter, Manfred L.; Simpson, Rosemary A.; Koller, Walter (1 oktòb 1998). « Surgical Hand Disinfection With Alcohols at Various Concentrations: Parallel Experiments Using the New Proposed European Standards Method ». Infection Control & Hospital Epidemiology 19 (10): 778–781. ISSN 0899-823X. doi:10.2307/30141424. 
  16. (franse) fr « SANTÉ. William Griffiths, l’inconnu qui a sauvé des millions de vies ». ledauphine.com. 
  17. (franse) fr Thierry Crouzet (18 novanm 2016). « L’homme qui sauve huit millions de vies chaque année ». nouvelobs.com. 
  18. (franse) fr « Le tour du monde d'un désinfectant ». cooperation.ch. 25 me 2014. 

Lyen deyò[modifye | modifye kòd]