Aller au contenu

Romantis

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib

 Modèl:Infobox Période historiqueRomantis lan se yon mouvman kiltirèl ki te parèt nan fen XVIII syèk la nan peyi Almay ak Angletè epi li te gaye nan peyi oksidan yo pandan XIX syèk la syèk jouk nan ane 1850 yo. Li eksprime nan literati, penti, eskilti, mizik, politik ak dans epi li karakterize pa volonte atis la pou eksplore tout posiblite atizay la pou l ka eksprime eta nanm li yo. Se konsa, li se yon reyaksyon santiman kont rezon, k ap egzalte mistè ak fantastik la epi k ap chèche chape ak ravisman nan rèv, mòbid la ak siblim lan, ekzotik la ak tan lontan an, ideyal la oswa kochma yon sansiblite pasyone ak melankolik .

Valè estetik ak moral li yo defann egzaltasyon santiman lanati , dekri nostalji kòm atitid otantik konsyans imen an, epi fonde teyori lanati kòm yon medyatè ant Moun ak divinite.

Etimoloji

[modifye | modifye kòd]
Delacroix, Konba chevalye nan zòn riral yo

Adjektif "womantik" la ateste nan lang anglè a depi XVII syèk [1], li kalifye " sa ki karakterize jan literè woman an epi ki baze sou imajinasyon [2] ”. Li se yon derive nan "romance", " roman ", li menm sòti nan ansyen mo fransè "romanz" , "romans", ki deziyen woman Mwayennaj yo, resi ki ekri an vè nan lang "romane" lan, pou fè diferans ak ouvraj ki ekri an laten. : « Romantik li pròch medyeval oswa gotik yon bò, ak romanès, mèveye, fabile, imajinè oswa fiksyon yon lòt bò. » . Tradiksyon an "romantisch", ak "romantique" adjektif la te pase an Frans ak Almay nan fen XVII syèk la. syèk, kote lide sa a " ki sanble ak woman an » pran yon konotasyon pejoratif pou «reveye nan nanm nan gou danje sa nou rele chimè » . Pandan XVIII syèk la, li pran siyifikasyon " tankou nan yon tablo penti ", vin tounen sinonim piktoral paske « Nan eksperyans romantik, lanati pèsevwa atravè pris atizay la (okòmansman, woman an) » . Se nan sans sa a mo a te antre nan lang fransè a, avèk Jean-Jacques Rousseau nan zèv li an "Les Rêverie du promeneur solitaire" kote li te bay tèm womantik pou rivaj sovaj Lak Bienne yo. konyenside ak mòd jaden anglè ki òganize lanati tankou nan yon tablo penti, li asosye ak nosyon pitorès la.

Gwo batay ant Romantik ak Klasik nan pòt mize a, 1827. Litografi. BNF, Pari.

Romantis se yon nouvo sansiblite, ki opoze ak klasisis, Syèk Limyè yo ak rasyonalite . Li pwoklame kilt kote se pwòp tèt ou w ap pwone, ekspresyon santiman jiskaske nou rive nan pasyon. « Li fèt akoz boulvèsman politik ak sosyal san parèy, li mete lòm nan ak atizan an devan yon desten ki enpwobab ak twoublan. Tout atizay yo gen menm vizyon dramatik sa a sou limanite, menm nan teyat ak opera, anba mayifik dekò yo... Reyèl la, ke womantik yo rann li ekspresif, dramatik, domine koze bote ideyal la. » . Nouvo e sibvèsif, sansiblite sa a manifeste tèt li nan literati ak atizay plastik yo atravè yon renouvèlman tematik, Mwayennaj la , Oryan an, epòk Napoleyon an, literati etranje, elatriye...

Deskripsyon "Mal du siècle" la, se yon tèm ke romantik yo te renmen anpil, kòmanse avèk Alfred de Musset ki, an 1836, nan La Confession d'un enfant du siècle, rezime mal ke jèn fransè yo t ap soufri :

Dapre filozòf Michael Löwy , vizyon womantik la konstitye yon " oto-kritik sou reyalite a » ki kouvri senk tèm prensipal : dezanchantman mond lan, kantifikasyon li, mekanizasyon li, abstraksyon rasyonalis ak disolisyon lyen sosyal yo .

Referans

[modifye | modifye kòd]
  1. « Annales de la Société Jean-Jacques Rousseau ». Gallica (in français). 1909. p. 403. Retrieved 2023-02-05. 
  2. « ROMANTIQUE : Etymologie de ROMANTIQUE ». cnrtl.fr. Retrieved 2023-02-05.