Aller au contenu

Psiko (fim)

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib
Psiko

Titre original Psycho

Pou plis detay, gade Fich teknik et Distribisyon.

Band anons orijinal fim nan.

Psychose (Psycho) se yon fim traka ak laterè ameriken an nwa e blan, reyalize pa Alfred Hitchcock, ki soti an 1960. Se 47yèm long metraj li. Fim nan enspire de yon woman Robert Bloch, epi se yon jèn senaris ki rele Joseph Stefano ki ekri senaryo a. Mizik fim nan, ki vin tounen yon klasik tou, se Bernard Herrmann ki konpoze li.

Fim sa a, ki se youn nan pi enpòtan nan karyè Alfred Hitchcock, konsidere kòm yon mèvèy nan domèn sispens. Li mete aktè Anthony Perkins sou pye kòm yon zetwal sinema. Li jwe wòl Norman Bates, yon jèn gason boulvèse ki posede yon vye kay sou tèt yon motel li menm li se pwopriyetè. Se la Marion Crane (Janet Leigh), yon fanm k ap kouri kite vil la, ap viv yon sò trajik nan yon sèn douch ki vin lejand. Apre sa, yon detektif prive (Martin Balsam), answit mennaj Marion (John Gavin) ak sè li (Vera Miles), ap eseye chèche li.

Sispens ak laterè mete tèt yo ansanm pou rive nan pi wo pwen yo lè yo finalman demaske asasè mistik la.

Psychose gen twa swit ki fèt ak Anthony Perkins ladan yo, soti respektivman an 1983, 1986 ak 1990. An 1987, yo lage yon téléfim ki rele Bates Motel, ki se yon spin-off fim original 1960 lan.  

An 1998, reyalizatè Gus Van Sant fè yon remake plan pou plan premye fim nan, ak Vince Vaughn nan wòl Norman Bates, Julianne Moore kòm Lila Crane, epi Viggo Mortensen kòm Sam Loomis.  

Seri Bates Motel ki soti an 2013, rakonte lavi Norman Bates pandan li te adolesan.

Espesifikasyon teknik

[modifye | modifye kòd]
    • Men tradiksyon enfòmasyon yo an kreyòl ayisyen : --- Tit orijinal : Psycho   Tit an franse : Psychose   Reyalizatè : Alfred Hitchcock, avèk asistans Hilton A. Green   Senaryo : Joseph Stefano, adapte de woman Robert Bloch, ki te baze sou veritab istwa seri-asasen Ed Gein   Mizik : Bernard Herrmann   Direksyon atistik : Joseph Hurley ak Robert Clatworthy   Dekorasyon : George Milo   Rad (kostim) : Helen Colvig   Imaj (fotografi) : John L. Russell   Son : Waldon O. Watson ak William Russell   Efè espesyal : Clarence Champagne   Montaj : George Tomasini   Jenerik kòmansman : Saul Bass   Afich : Macario Gómez Quibus (Ozetazini)   Pwodiksyon : Alfred Hitchcock   Konpayi pwodiksyon : Shamley Production Inc.   Distribitè : Paramount Pictures   Bidjè : 806,947 dola ameriken   Peyi pwodiksyon : Etazini   Lang orijinal : anglè   Fòma : nwa e blan - 1,37:1 (te filme an 1,66:1, men Hitchcock te mande pou laboratwa a fè li soti an 1,37:1 pou televizyon epi 1,85:1 pou sinema) - 35 mm - son mono (Westrex Recording System) / 5.1 sou Blu-ray 50yèm anivèsè a (2010)   Jan : sispens, laterè, slasher   Dire : 109 minit   Dat sòti :   - Etazini : 16 jen 1960   - Lafrans : 2 novanm 1960   Klasifikasyon :
Janet Leigh nan yon sèn nan fim nan.
  • Anthony Perkins (vèsyon franse) ( Michèl François ) Norman Bates
  • Janet Leigh (vèsyon fransèz) ( Estelle Gérard ) Marion Crane
  • Vera Miles (vèsyon fransèz) ( Anne Carrère ) Lila Crane
  • John Gavin (vèsyon franse) ( Michèl Gudin ) Sam Loomis
  • Martin Balsam (vèsyon franse) ( Claude Péran ) Detektif Milton Arbogast
  • John McIntire (vèsyon franse) ( Louis Arbessier ) Chanm Cherif yo
  • Simon Oakland (vèsyon franse) ( William Sabatier ) Doktè Richmond
  • Vaughn Taylor (vèsyon franse) ( Mauris Dorléac ) George Lowery
  • Frank Albertson (vèsyon franse) ( Jean Clarieux ) Tom Cassidy
  • Lurene Tuttle (vèsyon franse) ( Henriette Marion ) M Chambers
  • Patricia Hitchcock (vèsyon fransèz) ( Renée Simonot ) Karolin, sekretè a
  • John Anderson (vèsyon franse) ( Lucien Bryonne ) Charlie
  • Mort Mills (vèsyon franse) ( Georges Atlas ) ofisye lapolis la k ap patwouye
  • Virginia Gregg (vèsyon fransèz) ( Olga Nilza ) Norma Bates (vwa, san kredi)
  • Alfred Hitchcock yon pyeton nan lari Phoenix ( kameo, san kredi)
  • Marli Renfro (en) Doubl kaskad Janet Leigh nan sèn douch la (pa nan kredi)
Anthony Perkins, ki te jwe wòl Norman Bates .

Ant prentan ak ete 1959, Hitchcock kòmanse travay sou "ti pwodiksyon" li a. Avèk liv la ak kèk nòt li bay, senaris James Cavanagh (ki te deja ekri plizyè epizòd nan seri Alfred Hitchcock présente) mete tèt li sou travay la. Nan mwa out, li remèt yon premye vèsyon fini bay Hitchcock.

Men, selon Peggy Robertson, sa Hitchcock li a te « trè raz ». Li te di :  

« Èske w ka imajine yon senaryo banal sou istwa *Psychose? Pa t gen anyen espesyal ladan l. Nou te deside chèche yon lòt senaris. »*

Se konsa y ap chèche yon nouvo moun pou ekri senaryo fim nan[1].

  1. Fernandez, Justine (2024-06-12). « Filiu Jean-Pierre, Le Moyen-Orient en 2050 : un essai de prospective, Paris : Institut Diderot, janvier 2024, 59 p. URL : https://www.institutdiderot.fr/wp-content/uploads/2024/01/Le-moyen-Orient-en-2050-Page.pdf . Consulté le 27 mai 2024 ». Futuribles. N° 461 (4): 127–129. ISSN 0337-307X. doi:10.3917/futur.461.0127. External link in |title= (help)