Mèt (mezi)

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib
Aller à la navigation Aller à la recherche
mèt
So Biwo Entènasyonal Pwa ak Mezi.
So Biwo Entènasyonal Pwa ak Mezi.
Enfòmasyon
Inite Longè
Senbòl m
Konvèsyon
1 m an... egal a...
  Inite Etazini   ≈3,280 84 pye (1 pye = 30.48 cm)
     ≈39,370 1 pous (1 pous = 2.54 cm)

Mèt se yon inite pou mezire distans ki pa twò long. Senbòl li se m. Mèt se inite longè nan Sistèm Entènasyonal inite (SE). Li se youn nan sèt (7) inite debaz. Inite derive yo konstwi sou Inite debaz (inite SE yo nan tout lòt grandè fizik).

Premye inite mezi nan inisyal sistèm metrik, mèt la (ki soti nan grèk (grc) μέτρον / (grc-Latn) metron, "mezi"[1]) te premye defini pa Asanble nasyonal franse kòm 10 000 000e yon pati nan yon mwatye nan meridyen latè a[alpha 1], apresa kòm longè yon mèt estanda, answit kòm yon miltip yon sèten longè ond epi finalman, depi 1983, kòm "longè chemen an vwayaje pa limyè nan vakyòm pou yon dire yon 299 792 458e nan dezyèm »[2].

Istwa[modifye | modifye kòd]

Premye aparans mèt la soti nan 1650 kòm longè yon pandil ki bat dezyèm, lide yon "mesi inivèsèl", sa vle di -di nan yon “(it) metro cattolico” (dapre Italyen Tito Livio Burattini[3]), kote mo mèt la ap soti. Depi dat sa a, li pral toujou kenbe lòd sa a nan mayitid nan definisyon miltip li yo. « Nou fikse inite mezi a nan dis-milyonyèm pati nan kameryan an epi nou rele li mèt. » Nan , nan rapò yo bay Akademi Syans yo sou nonmenklati mezi lineyè ak sipèfisyèl[4], Borda, Lagrange, Condorcet ak Laplace, defini pou premye fwa sa ki t ap vin prèske yon syèk apre inite referans entènasyonal mezi pou longè.

Mo "mèt" te deja itilize nan lang franse a pou plis pase yon syèk nan mo konpoze tankou tèmomèt (1624, Leurechon[5]) oswa bawomèt (1666)[6].

Lwa ak dekrè revolisyonè[modifye | modifye kòd]

Nan , Akademi wayal syans yo te adopte rapò yon komisyon ki te konpoze de Condorcet, Borda, Laplace ak Monge e ki rekòmande pou chwazi, kòm baz nouvo sistèm inivèsèl pwa ak mezi, dis milyonyèm pati a. nan kadran meridyen tè ​​a ki pase nan Pari[7]. Nan , Asanble Nasyonal la, sou demann Talleyrand ak nan sans rapò Akademi Syans yo[8], te vote pou fè mezi yon arc de Meridian de Dunkerque pou Barcelone pou bay yon baz objektif pou nouvo inite mezi.

Mèt mab rue de Vaugirard nan Pari (1796).

Delambre ak Méchain responsab pou mezire egzak arc meridiyen an soti Dunkerque rive Barcelone[9]. triyangilasyon fèt depi rive nan fen , ak 115 triyang[10] ak de baz: sa a [ [Melun]][11],[N 1] ak sa ki nan Perpignan[9],[N 2]. Ang yo mezire ak metòd repeater circle Borda[12].

Operasyon yo poko fini jiska , yo te dwe adopte yon premye mèt pwovizwa. Dapre kalkil Nicolas-Louis de Lacaille te fè nan lane 1758 e ak yon longè 3 pye 11 liy 44 santyèm, oswa 443.44 liy toise Paris[13], mèt pwovizwa sa a te pwopoze nan pa Borda, Lagrange, Condorcet ak Laplace[14] epi li te adopte pa dekrè pa Konvansyon[15].

Konvèsyon ak referans[modifye | modifye kòd]

Relasyon ak lòt inite mezi[modifye | modifye kòd]

Gen yon relasyon ant inite mezi (mèt), inite mas (kilogram), inite zòn (mèt kare) ak inite volim (mèt kib ak lit, souvan itilize pou endike volim oswa kantite likid) :

  • yon mèt kare (m2) se, pa egzanp, sipèfisi yon kare ak chak bò mezire yon mèt;
  • yon mèt kib (m3) se, pa egzanp, volim yon kib kote chak mezire yon mèt;
  • orijinèlman, kilogram te defini kòm mas yon desimèt kib (dm3) dlo pi, anvan yo te ranplase pa yon estanda platinum nan yon kilogram (gade: Istwa kilogram nan).

Nan sèten metye (achiv, travay tè, konstriksyon), nou pale de "mèt lineyè (note: "ml"). Sa a se yon pleonasm, paske mèt la jisteman deziyen yon longè liy ak estanda NF X 02-003[16] espesifye ke non inite yo pa ta dwe bay kalifikasyon ki ta dwe gen rapò ak kantite korespondan an. Anplis de sa, senbòl ml, mℓ oswa mL koresponn nan SI a ak mililit, ki pa gen anyen pou wè ak longè e ki se yon sous konfizyon. Sepandan, nan pwofesyon sa yo, adjektif "lineyè" a ajoute pou vle di "nan yon liy dwat" oswa "orizontal".

Pou gaz, anjeneral nou itilize mèt kib nòrmo (yo te note NmModèl:3), ansyen "mèt kib nòmal" (yo te note mModèl:3(n)), ki koresponn ak volim yo mezire an. mèt kib anba kondisyon nòmal tanperati ak presyon. BIPM pa rekonèt inite sa a. Definisyon li varye selon peyi a ak pwofesyon ki sèvi ak li.

An reyalite, e jeneralman pale, « senbòl inite a pa ta dwe itilize pou bay enfòmasyon espesifik sou kantite a nan kesyon an epi li pa ta dwe janm sèlman sous enfòmasyon sou kantite a. Inite yo pa ta dwe janm itilize pou bay plis enfòmasyon sou nati kantite a; Kalite enfòmasyon sa a dwe tache ak senbòl kantite a epi non pa nan inite a[17]. » (isit volim nan). Se poutèt sa, nou dwe di "volim mezire an mèt kib nan kondisyon nòmal nan tanperati ak presyon", abreje nan "volim nòmal nan mèt kib". Menm jan: Ueff = 500 V epi pa U = 500 Veff ("vòltaj efikas eksprime an vòlt" epi li pa "volts efikas").

Matche lòt inite longè[modifye | modifye kòd]

Mèt la koresponn ak:

  • 5.399568× 10−4 mil maren ;
  • 6.21504× 10−4 mil terès ;
  • 1.05697× 10−16 ane-limyè ;
  • anviwon 1.0936 yad (pa definisyon yon yad se 0.9144 m) ;
  • anviwon 3.281 pye (pa definisyon yon pye se 30.48 cm) ;
  • anviwon 39.37 pous (pa definisyon yon pous se 2.54 cm).

Kèk pwen referans[modifye | modifye kòd]

  • Gwosè yon pye moun se apeprè 0,30 m.
  • Nou kouvri apeprè 5 000 m nan yon èdtan nan mache rapid.
  • Yon gwo etap se apeprè yon mèt.
  • Yon pandil long 1 mèt konplete yon osilasyon konplè (yon vwayaj ale) nan apeprè 2 segonn.

Miltip ak submiltip mèt la[modifye | modifye kòd]

Miltip ak submiltip mèt la
Postman Non prefiks Senbòl Nimewo an franse[alpha 2] Nimewo an mèt
1030 Ketatmèt Qm quintilyon 10 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000
1027 wonomèt Rm kwadribilyon 10 000 000 000 000 000 000 000 000 000
1024 yotamèt Ym kadriyon 10 000 000 000 000 000 000 000 000
1021 zetamèt Zm billions 1 000 000 000 000 000 000 000
1018 egzamine Em billions 1 000 000 000 000 000 000
1015 petamèt Pm biya 1 000 000 000 000 000
1012 teramè Tm billions 1 000 000 000 000
109 gigamèt Gm milya 1 000 000 000
106 megamèt Mm milyon 1 000 000
103 kilomèt km mil 1 000
102 ektomèt hm san 100
101 dekamèt baraj dis 10
100 mèt m yonn 1
10-1 desimèt dm dizyèm 0.1
10-2 santimèt cm santyèm 0.01
10-3 milimèt mm milyèm 0.001
10-6 mikromèt μm milyonèm 0,000 001
10-9 nanomèt nm milya dola 0.000 000 001
10-12 pikomèt pm bilyonyèm 0.000 000 000 001
10-15 femtomèt fm bilyonyèm 0.000 000 000 000 001
10-18 attometer am bilyonyèm 0.000 000 000 000 000 001
10-21 zeptomèt zm bilyonyèm 0.000 000 000 000 000 000 001
10-24 yoktomèt ym kwadrilyonyèm 0.000 000 000 000 000 000 000 001
10-27 rontomèt rm kwadribilyonyèm 0.000 000 000 000 000 000 000 000 001
10-30 kektomèt qm senkantillonyèm 0.000 000 000 000 000 000 000 000 000 001
Ansyen miltip ak submiltip mèt la
Postman Non prefiks Senbòl Nimewo an franse Nimewo an mèt
104 miryamèt[18] mam dis mil 10 000
10-4 desimilimèt[19] dmm dimilyèm 0,000 1

Deskripsyon miltip[modifye | modifye kòd]

An reyalite, pi lwen pase yon milya kilomèt nou raman itilize inite estanda a: nou pito inite astronomik la (au), ki soti nan inite ki sòti a, parsec a: sa te nesesè pou pa defòme. mezi yo egzak distans parallax pa yon re-evalyasyon nan au a, lye ak valè a nan konstan gravitasyonèl la (G). Sitiyasyon yon ti jan ekumenik sa a te rezoud pa mezi dirèk pa eko rada sou planèt yo.

Dekamèt
1 baraj = 10 m.
Inite sa a apwopriye pou kalkile sipèfisi tè a, lè l sèvi avèk are, zòn, pou egzanp, nan yon kare yon dekamèt sou yon bò.
Èktomèt
hm = 100 m.
Inite sa a apwopriye pou kalkile sipèfisi tè agrikòl, atravè ekta, zòn, pou egzanp, nan yon kare nan'yon èktomèt sou kote.
Kilomèt
km = 1 000 m.
Sa a se miltip mèt ki pi souvan itilize pou mezire tèdistans lonje (tankou ant vil yo). Sou wout yo, makè kilomèt yo mete chak kilomèt.
Miryamèt
1 mam = 10 000 m.
Li ekivalan a 10 km. Inite sa a demode.
Megamèt
Mm = 1 × 106 m = 1 000 000 m.
Sa a se yon inite mezi apwopriye pou dyamèt planèts. Pa egzanp, Latè mezire apeprè 12,8 megamèt an dyamèt.
Li ekivalan a 1 000 km, oswa 1 × 103 km.
Gigamèt
Gm = 1 × 109 m = 1 000 000 000 m.
Se yon miltip nan mèt yo itilize pou mezire kout distans entèplanetè, pa egzanp ant yon planèt ak satelit natirèl li yo. Lalin nan òbit 0,384 jigamèt soti nan Latè (apeprè 1,3 segonn limyè).
Li ka itilize tou pou eksprime dyamèt zetwal yo (apeprè 1,39 gigamèt pou Solèy la).
Yon inite astwonomik reprezante apeprè 150 jigamèt.
Li ekivalan a 1 milyon kilomèt, oswa 1 × 106 km.
Teramèt
Tm = 1 × 1012 m = 1 000 000 000 000 m.
Se yon miltip mèt yo itilize pou mezire gwo distans entèplanètè. Pa egzanp planèt tinen Pluton òbit nan yon mwayèn de 5,9 teramèt soti nan Solèy la.
Li ekivalan a 1 milya kilomèt, oswa 1 × 109 km.
Petamèt
Pm = 1 × 1015 m = 1 000 000 000 000 000 m.
Yon ane limyè se apeprè 9,47 Pm
Proxima Centauri, etwal ki pi pre a, sitiye apeprè 40 petamèt soti nan Solèy la.
Sa a se yon bon inite mezi pou gwosè nebulae yo.
Revizyon
Em = 1 × 1018 m = 1 000 000 000 000 000 000 m.
Yon Egzamen reprezante apeprè 106 ane limyè.
Yon grap globilè mezire apeprè yon ekzamèt an dyamèt.
Sa a se yon distans tipik entestelè nan periferi galaktik.
Zetamèt
Zm = 1 × 1021 m = 1 000 000 000 000 000 000 000 m.
Yon zetamèt reprezante apeprè 105 700 ane limyè.
Voy Lakte (galaksi nou an) mezire apeprè gwosè sa a, anviwon ven zetamèt separe l ak Galaksi Andwòd la.
Yotamèt
Ym = 1 × 1024 m = 1 000 000 000 000 000 000 000 000 m.
Yon yottamèt reprezante apeprè 105.7 milyon ane limyè.
Sa a se yon bon inite mezi pou distans ant galaksi byen lwen oswa pou gwosè superclusters.
Objè ki pi lwen nan Linivè yo sitiye apeprè 130 yottamèt lwen. Z8 GND 5296, dekouvri nan 2013, ta dwe galaksi ki pi lwen pa nou an[20] ak pi ansyen li te ye kounye a. Vrèmanvre, li sitiye 13.1 milya ane limyè lwen, oswa apeprè 124 yotamèt.
Wonamèt
Rm = 1 × 1027 m = 1 000 000 000 000 000 000 000 000 000 m.
Yon ronamèt reprezante apeprè 105.7 milya ane limyè.
Dyamèt Linivè Obsèvab la estime a 0,88 Rm.
Ketamèt
Qm = 1 × 1030 m = 100 000 000 000 000 000 000 000 000 000 m.
Yon kettamèt reprezante apeprè no 105700 ane limyè, oswa no 1.1 fwa dyamèt Linivè Obsèvab (0,000 88 Qm).

Deskripsyon submultiples[modifye | modifye kòd]

Desimèt
dm = 0,1 m.
Pandan XXe syèk, règ estanda gradye pou timoun lekòl yo se te double-desimèt (2 dm = 20 cm) ak lekòl la. pwogram refere yo bay non sa a.
Santimèt
cm = 0,01 m.
Santimèt la se youn nan inite debaz sistèm CGS.
Milimèt
mm = 1 × 10−3 m = 0,001 m.
Reprezantasyon grafik manyèl egzat mande pou itilize papye grafik.
Desimilimèt
1 dmm = 1 × 10−4 m = 0,000 1 m.
Inite sa a demode.
Mikwomèt
µm = 1 × 10−6 m = 0,000 001 m.
mikwomèt la te ansyen rele "mikwòn" (senbòl: µ). Itilizasyon tèm "mikwon an" te entèdisa vle di pa Modèl:13th an 1968.
Yo itilize inite sa a pou eksprime gwosè selil.
Nanomèt
nm = 1 × 10−9 m = 0,000 000 001 m.
Yo itilize nanomèt la pou mezire longèdonn ki pi kout pase enfrawouj (vizib, iltravyolèt ak reyon X) ak engraving finesse nan yon mikwoprosesè. Limit teyorik ki fòme fwontyè ant mikwo-elektwonik ak nano-elektwonik se yon finesse gravure 100 nm. reyon atomik varye ant 0,025 nm.
Nanomèt la se tou inite tradisyonèl la nan mezi pou brutality, kontwòl nan kondisyon sifas (mètroloji dimansyon)
Viris mezire kèk dizèn oswa plizyè santèn nanomèt.
pikomèt
pm = 1 × 10−12 m = 0,000 000 000 001 m.
Inite sa a se de pli zan pli itilize pou mezire longè lyezon atomik olye pou yo ångström. 1 Å = 100 pm.
Femtomèt
fm = 1 × 10−15 m = 0,000 000 000 000 001 m.
Premye non femtomèt la te rele "fermi" nan onè fizisyen Italin Enrico Fermi (fermi a kòm sa a pa fè pati [[Sistèm Inite Entènasyonal |Sistèm Entènasyonal la] ]).
Yo souvan itilize femtomèt la pou mezire dyamèt yon nwayo atomik. Dyamèt yon nwayo atomik ka rive jiska 15 fm.
Atomèt
am = 1 × 10−18 m = 0,000 000 000 000 000 001 m.
Gwosè maksimòm yon quark estime a yon atomèt.
Zeptomèt
zm = 1 × 10−21 m = 0,000 000 000 000 000 000 001 m.
Inite sa a gen yon enterè k ap grandi nan kominote syantifik la. Vreman vre, kòm jaden an nan enfiniman piti a ap en, pi piti ak pi piti inite yo itilize, pou egzanp nan etid la nan patikil.
Yoktomèt
ym = 1 × 10−24 m = 0,000 000 000 000 000 000 000 001 m.
Yon yoktomèt 62 milya dola fwa pi gran pase longè Planck = 1,616 252 × 10−35 m = { {unit |0.000000000000 000 000 000 000 000 000 000 016|m}}.
Wontomèt
rm = 1 × 10−27 m = 0,000 000 000 000 000 000 000 000 001 m.
Yon wontomèt 62 milyon fwa pi gran pase longè Planck (1,616 252 × 10−35 m).
Kektomèt
qm = 1 × 10−30 m = 0,000 000 000 000 000 000 000 000 000 001 m.
Yon kektomèt Modèl:Nimber pi gran pase longè Planck (1,616 252 × 10−35 m).

Miltip san prefiks[modifye | modifye kòd]

Ångström
Å = 1 × 10−10 m = 0,000 000 000 1 m.
Inite mezi sa a, ki pa fè pati Sistèm Entènasyonal la, ansyen itilize pou mezire reyon atomik yo.

Nòt ak referans[modifye | modifye kòd]

Nòt[modifye | modifye kòd]

  1. Nan epòk sa a se yon ka meridyen, paske yo te konsidere li fè alantou Latè. Jodi a yon meridiyen kouri soti nan Pòl Nò rive nan Pòl Sid, konsa mèt la apeprè egal a 10 000 000e pati nan yon mwatye-meridyen .
  2. echèl long yo itilize isit la se referans nan Peyi ki pale franse, sitou an Frans. , nan Kanada, osi byen ke jeneralman nan Ewòp (eksepte nan Wayòm Ini). echèl kout itilize sitou pa Etazini, Brezil, Grann Bretay ak lòt peyi ki pale angle (eksepte Kanada).
  1. tèm boreal baz Melun la se nan Lieusaint ; Tèm ostral se nan Melun[9].
  2. tèm boreal la soti nan baz Pèpignan se nan Salses; tèm sid li a se nan Le Vernet[9].

Referans[modifye | modifye kòd]

  1. Définitions lexicographiques et étymologiques de « mèt » (sens Etimol. ak Hist. - 2) dans le Trésor de la langue française informatisé, sur le site du Centre national de ressources textuelles et lexicales.
  2. « Rezolisyon 1 nan 17yèm reyinyon CGPM (1983) – Definisyon mèt la », sou sitwèb Biwo Entènasyonal Pwa ak Mezi, bipm.org. ; vèsyon [PDF], p. 97.
  3. (it) Misura Universale, .
  4. « Rapò yo te fè bay Akademi Syans yo, sou nomenklati mezi lineyè ak supèrfisyèl », Annals nan chimi, vol. 16,‎ .
  5. Jean Leurechon, google. .fr/books?id=VsY5AAAAcAAJ Soti nan tèmomèt la, Rekreyasyon matematik, Rigaud, 1627, p. 102.
  6. etimoloji/barom%C3%A8tre Baromètr, etimoloji, Cnrtl.
  7. Ten et Castro 1993, § 1, p. 147.
  8. Lagrange, Borda. , Laplace, Monge and Condorcet, Rapò sou chwa nan yon inite mezi, Akademi Syans, 19 mas 1791 / Talleyrand, Pwojè dekrè sou inite mezi Asanble Nasyonal la te adopte, 26 mas 1791, Achiv Palmantè yo soti 1787 rive 1860, Volim XXIV, p. 394-397 / p. 379.
  9. 9,0 9,1 9,2 et 9,3 Capderou 2011, Modèl:Chap., °F e °C. 2.3, § 2.3.2, p. 46.
  10. Capderou 2011, chap. 2, °F e °C. 2.3, § 2.3.2, p. 46.
  11. Capderou 2011, Modèl:Chap., Modèl:Diskrete abreviation 2.3, §  2.3 .2, p. 46.
  12. Capderou 2011, Modèl:Chap., °F e °C. 2.3, § 2.3.2, p. 46, Modèl:N..
  13. Borda ak Brisson, Rapò sou verifikasyon kontè a ki dwe sèvi kòm yon estanda pou fabrike mezi pwovizwa, 18 Messidor ak 3 (6 jiyè 1795), Jean-Baptiste Delambre, Pierre Méchain, Baz sistèm metrik desimal, oswa Mezi ark meridyen ant paralèl Dunkerque ak Barcelona. T. 3, Pari, 1806-1810., p. 673-685.
  14. Borda, Lagrange, Condorcet, Laplace, Rapò bay Akademi Syans yo sou inite a Weights and on the nomenclature of its divisions, 19 janvye 1793, Annales de Chimie, Paris, 1793, Volim 16, p. 267-268.
  15. Dekrè 1ye Out 1793, Prezidans Danton, Rapòtè Arbogast, Konvansyon Nasyonal, Achiv Palmantè yo soti 1787 rive 1860, Volim LXX, p. 71.
  16. « Afnor FD », sur afnor.org.
  17. « Sistèm Entènasyonal Inite yo 9yèm edisyon, 2019 – § 5.4.2 Senbòl kantite ak inite », sur bipm.org, Biwo Entènasyonal Pwa ak Mezi, p. 37 [PDF].
  18. Dekrè no 14608 26 jiyè 1919, ki gen rapò ak règleman administratif piblik pou egzekisyon lwa 2 avril 1919 sou inite mezi.
  19. Louis François Thomassin, Enstriksyon sou nouvo mezi yo, Latour, 1801.
  20. (en) « Z8-GND-5296: Galaksi ki pi lwen ankò yo te dekouvri », .

Lyen deyò[modifye | modifye kòd]

Apendis[modifye | modifye kòd]

Sou lòt pwojè yo :