Aller au contenu

Lak Ohrid

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib
Lak Ohrid
Prezantasyon
Tip
Pati nan
Patrimoine naturel et culturel de la région d'Ohrid (en)Gade epi modifye done yo sou Wikidata
Longueur
30 400 mGade epi modifye done yo sou Wikidata
Largeur
14 800 mGade epi modifye done yo sou Wikidata
Surface
349 000 000 m2Gade epi modifye done yo sou Wikidata
Volume
55 400 000 000 m3Gade epi modifye done yo sou Wikidata
Lokalizasyon
Adrès
Altitid
695 mGade epi modifye done yo sou Wikidata
Kowòdone

Lake Ohrid (nan Masedwan Охридско Езеро, Ohridsko Ezero Liqeni i Ohrit ( Albanè : Liqeni i Ohrit) se yon lak ki sitiye sou fwontyè ant Albani ak Masedwan Dinò . Li gen yon sifas 358 km2 . Li se lak ki pi fon nan Balkan yo ( 288 m ) epi tou youn nan pi ansyen nan mond lan, ansanm ak Lak Titikaka ak Lak Baikal [1] .

Jewografi

[modifye | modifye kòd]

Topografi

[modifye | modifye kòd]

Lak Ohrid sitiye nan pati santral-lwès penensil Balkan an nan sidès Ewòp . Albani pataje li nan lwès la ak Masedwàn Dinò, ki posede de tyè ladan l, nan lès la [2] . Li antoure pa plizyè lòt lak konsiderab, pi pre a se Lak Prespa, kèk kilomèt nan sid la, pataje pa Masedwàn Dinò, Lagrès ak Albani . Lak Orestiada ak Vegoritida, ki pi piti anpil, sitiye tou nan Lagrès.

Lak Ohrid la fon, ak yon pwofondè maksimòm de 288.70 mèt sou rivaj lès li a ak yon pwofondè mwayèn de 151 mèt [3] . Li sitiye a yon altitid 693 mèt epi li sou senti orojenik plak Erazyen ak Afriken yo . Se poutèt sa, li te fòme pa yon aktivite tektonik entans, ki te lakòz yon afesman vètikal tè a kat milyon ane de sa. Lak la sitiye nan yon rejyon mitan mòn, ak tèt mòn ki antoure li yo ki rive apeprè 2 000 mètres an altitid [3] . Orijin li te koze pa yon fenomèn jewolojik ki ra, epi laj li konparab sèlman ak laj kèk lòt gwo lak, tankou Lak Titicaca ak Baikal [3] .

Jewoloji ak idwoloji

[modifye | modifye kòd]

Lak Ohrid te fòme nan kalkè dans, ki anpeche li vide. Okontrè, Lak Prespa, nan yon altitid 855 mèt, gen yon fon karstik epi li koule dousman nan Lak Ohrid[4] atravè yon rezo galri natirèl anba tè ki sitiye anba mòn Galichitsa yo [5] . Dlo ki soti nan Prespa a ap soti nan plizyè sous dlo, souvan ki sitiye nan fon lak la menm. Sous dlo Saint Naum yo[6] , [7], sou fwontyè Albani-Masedonyen an, se pi byen koni yo epi yo bay plis pase mwatye dlo lak la [5] . Lak la, gras a 40 rivières ak kouran dlo, drene tou yon sifas 1,4872 . Anvan yo te detounen Rivyè Sateska a an 1962, zòn sa a te limite a 1 042 km2 [8] . Pwofondè a ak koule difize dlo a bay lak la yon tan retansyon ki long; dlo a pran apeprè 70 ans pou renouvle tèt li, alòske Lak Prespa renouvle tèt li nan sèlman 11 ane [9] . Lak la gen rivaj relativman dwat, 87,5 kilomètres longè [10] .

Lak Ohrid gen yon klima kontinantal lokal. Ete yo cho, ak yon tanperati mwayèn 21.2°C. °C ak yon maksimòm de 34.4 °C nan mwa Out ak sezon ivè ki frèt ase, ak 1.5°C an mwayèn nan mwa janvye ak yon minimòm de -17.2°C. Lapli pote apeprè 759 chak ane mm dlo. Van nò yo domine nan otòn ak ivè, pandan ke van sid ak sidès yo domine nan prentan ak ete. Van yo jeneralman fèb, an mwayèn 3.4 mèt pa segonn [11].

Nan kilti

[modifye | modifye kòd]

Lak Ohrid se sijè nan liv Kapka Kasabova a ki rele Eko Lak la[12].

Nòt ak referans

[modifye | modifye kòd]
  1. « oldest lakes in the world - Recherche Google ». www.google.com. Retrieved 2020-02-17.
  2. en Global environmental facility, World Bank - Lake Ohrid conservation project
  3. 1 2 3 Auzias et Labourdette 2005.
  4. (en) Romeo Eftimi, Petrit Skende ak Jovan Zoto, « Isotope study of the connection of Ohrid and Prespa lakes », Geologica Balcanica, vol. 32, no 1, , p. 43–49 (ISSN 0324-0894 ak 2535-1060, DOI 10.52321/geolbalc.32.1.43, lire en ligne, consulté le ).
  5. 1 2 Auzias et Labourdette 2005, p. 122.
  6. (en) V. Popov, E. Anovska, M. Arsov ak S. Amataj, « Study of the Prespa-Ohrid lake system using tracer experiments and the lake’s water balance », WIT Transactions on Ecology and the Environment, WIT Press, (DOI 10.2495/wrm090081, lire en ligne, consulté le )
  7. T. Anovski, J. Naumovski, D. Kačurkov, P. Kirkov, A study of the origin of water of St. Naum Springs, Lake Ohrid, Fizika 12, 76–86 (1980) (in Macedo¬nian).
  8. en Global environmental facility, World Bank - Lake Ohrid conservation project
  9. Auzias et Labourdette 2005, p. 120.
  10. en UNESCO - Report about the Lake Ohrid watershed region
  11. en Site de la municipalité d'Ohrid - Géographie du lac
  12. Kapka Kasabova, L'écho du lac : guerre et paix à travers les Balkans, Marchialy, (ISBN 979-10-95582-63-2, lire en ligne)

Gade tou

[modifye | modifye kòd]

Sou lòt pwojè yo :

Bibliyografi

[modifye | modifye kòd]
  • Yon peyi enkoni, Masedwàn, Georges Castellan, pibliye pa Arméline, Brest, 2003.
  • Dominique Auzias et Jean-Paul Labourdette, Petit Futé Macedonia, Paris, 2005.

Lyen ekstèn

[modifye | modifye kòd]