Koumanthio Diallo
Nesans | |
---|---|
Nasyonalite | |
Aktivite |
Powèt, dramaturge, womansye oswa womansyè, ekriven |
travay pou |
Musée du Fouta Djallon (d) |
---|
Koumanthio Diallo, fèt nan vil Labé nan lane 1956 te okòmansman fòme kòm yon enjenyè agrikòl, ak yon diplòm nan Inivèsite Gamal Abdel Nasser nan Konakry ' [1] .
Apre sa, li te travay kòm yon fasilitatè riral, answit kòm yon konsiltan pou Pwogram Nasyonzini pou Devlopman ak pou ONG oubyen pou òganizasyon entènasyonal, ak kòm yon sosyològ nan zòn riral yo,k'ap travay sou pwoblèm sante,vyolans sou fanm ak kont mutilasyon jenital fi ' [2]' .
Li te premye fanm ki te pibliye yon liv pwezi an Gine, zèv li yo gen ladan tou istwa, woman, literati pou timoun ak teyat, ak anviwon kenz zèv nan kredi li '..Li fè pati e li vle perpétuer yon tradisyon powetik Fulani, ekri nan lang Fulani ak an franse [3]'' .Li re-envante nouvo tèks ki soti nan eleman yo te tande nan tan lontan [4] . Li se fondatè seksyon Ginen pen Club la, li se manm Komite entènasyonal Fanm Ekriven ak plizyè lòt asosyasyon literè [2] .
Li se ko-fondatè Mize Fouta Djallon ak Teyat Mize nan Labé [2] .
Piblikasyon prensipal yo
[modifye | modifye kòd]- 1994 : Mwen, fanm, pwezi.
- 1996 : Pellun Gondhi, Guinea, Ganndal Editions.
- 1997 : Pikan lanmou, Paris, L'Harmattan.
- 1997 : Pou zwazo ki nan syèl la ak tè a, Unicef, pwezi,
- 1998 : Tankou petal solèy kouche, pwezi, Lomé, La Semeuse.
- 1999 : Tankou yon pijon an kòlè, pwezi pou timoun, edisyon Linda.
- 2000 : Lanmò nan lagè, teyat.
- 2004 : Daado òfelen an ak lòt istwa soti nan Fouta Djallon nan Gine, istwa, Paris, L'Harmattan.
- 2004 : Pitit Wa Guémé ak lòt istwa ki soti nan Fouta Djallon nan Gine, istwa, Pari: L'Harmattan, Prefas Bernard Salvaing.
- 2005 : Ri nan silans, pwezi, Torino, L'Harmattan.
- 2005 : Imilye yo, teyat, Paris, L'Harmattan.
- 2007 : Ngôtté - jeni lachas - istwa Fouta Djallon nan Gine, L'Harmattan.
- 2014 : Moun fou yo nan 7yèm syèl la ; Beyond excision, roman, Silex/New from the South.
- 2023 : Yon sekrè, woman, pibliye pa Yigui [5] .
Referans
[modifye | modifye kòd]- ↑ « Koumanthio Zeinab Diallo Kazédi ». le site AllAfrica.com (in français).
- ↑ 2,0 2,1 et 2,2 « Koumanthio Zeinab Diallo ». le site de l’université d'Australie-Occidentale (in français).
- ↑ Erè nan sitasyon : Baliz
<ref>
pa valab ; nou pa bay tèks pou ref yo ki relecreatrices
- ↑ Erè nan sitasyon : Baliz
<ref>
pa valab ; nou pa bay tèks pou ref yo ki releContes
- ↑ « Littérature : le livre « un secret » de Zeinab Koumanthio dédicacé à Canakry ». Le Guide-Info.com (in français). 2023-11-14. Archived from the original on 2023-11-14. Retrieved 2023-11-14.
Gade sa tou
[modifye | modifye kòd]Lyen ekstèn
[modifye | modifye kòd]
- Resous ki gen rapò ak odyovizyèl :
- Avi nan diksyonè oswa ansiklopedi jeneralis :
- .
- « Site personnel de Koumanthio Zeïnab Diallo » (in français). Archived from the original on 2016-11-23. Retrieved 2025-03-29..