Kanaval Jakmèl

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib

Kanaval Jakmèl se youn nan fèt popilè ak tradisyonèl an Ayiti. Selebre chak ane nan komin Jakmèl nan dimanch anvan Kanaval Pòtoprens la, li ankouraje kilti, tradisyon, la ak atizana epi mete aksan sou kilti lokal tankou : dans tradisyonèl ak mizik, penti, eskilti ak mas jeyan an papye mache.[1]

Istwa[modifye | modifye kòd]

Kanaval la te entwodui ann Ayiti alantou 16yèm ak 17yèm syèk la avèk arive Panyòl yo ak Franse yo. Papye-mache a se sitou espesifik kanaval Jakmèl la, ki ta tounen nan kòmansman ane 1980 yo avèk mas Lionel Simonis ki reprezante bèt ekzotik ak ewo endepandans nasyonal la. An 1994 Ministè Kilti ak Kominikasyon te konsakre kanaval Jakmèl "kanaval nasyonal". Evènman an mobilize plizyè aktè nan lavi nasyonal nan diferan sektè : enstitisyon piblik, sektè biznis, gwoup mizik, lekòl dans ak mizik, gwoup mache, lekòl, elatriye. Li se tou yon kote reyinyon touris ki atire vizitè ki soti nan tout peyi a ak soti nan lòt peyi. Toujou make pa richès ak divèsite sèn parad yo.[2] Kanaval Jakmèl se youn nan pi fò rezon ki fè INESKO te rekonèt Jakmèl kòm yon "vil kreyatif nan atizana ak la popilè" an 2014. Nan ane 2016 ak 2017, Corentin Fohlen mete estidyo li nan mitan lari a pou li ka pran foto reprezantasyon pèsonaj yo.[3] Pandan festival sa a, touris pwofite fè vizit nan vil la ki konsantre sou istwa vil la, nati li, gastwonomi ayisyèn pami lòt e Lakou Nouyòk kolore, chaje ak ti moso seramik ak miral.[4] Kanaval la se yon aktivite ki jenere prensipal resous ekonomik pou pifò atizan ki fè mas papye mache. De ane an ane, zèv yo amelyore epi yo vin pi ekspresif. Kreyatè yo sèvi ak lòt materyèl tou tankou papye an ajan, sache 'Chico' ak boutèy 'Brana' pou fè Dyab yo tankou nan lane 2017.

An 2017, kanaval la lanse ofisyèlman dimanch 19 fevriye a, kèk mwa aprè pasaj siklòn Mathieu a epi rasanble plizyè milye moun ki vin pran plezi.[5]

Parad avan kanaval 30yèm edisyon kanaval Jakmèl la dewoule dimanch 13 fevriye 2022 la. Nan yon konferans pou laprès, Meri Jakmèl ak Komite Kanaval la anonse dispozisyon ki fèt yo. [6] Nan dat 20 fevriye 2022, evènman an te lanse sou tèm "Jakmèl vil kanaval pou toutan", an prezans Minis Kilti ak Kominikasyon an, Emmelie Prophète ak majistra vil la, Macky Kessa sou Avni Barranquilla.[7] Rann nan koulè yo mete ton an ak twoup dans tankou Explosion, Grand Soleil, New Dance, Stars du jour, Cerf volant ak gwoup maske, bò mizik la te bay pa bann a pye tankou Sofar Band, pami lòt moun, Dolphin's Band.[8]

Eslogan[modifye | modifye kòd]

Kanaval Jakmèl dewoule chak ane sou tèm spesifikman edikatif, tankou :

  • 2008 : "Patrimwàn nou se fòs nou" (notre patrimoine est notre force).
  • 2009 : "Orijinalite m se pa m" (mon originalité est mienne).
  • 2022 : "Jakmèl vil kanaval pou toutan" (Jacmel ville de carnaval de toujours).

Kòktèl powetik[modifye | modifye kòd]

Koktèl powetik (Cocktail poétique) se yon seremoni tradisyonèl ki òganize chak ane lavèy kanaval Jakmèl nan mete aksan sou yon aspè remakab nan kanaval Jakmèl. An 2021, kenzyèm edisyon an te òganize nan otèl Okap Lamandou, samdi 6 fevriye sou tèm nan : "Jwiferan an ak afè li nan tradisyon kanaval Jakmel". Tèks Wilson Décembre, Doktè nan Lèt, ki gen tit "Jwiferan : soti nan mit nan figi kanaval " te sèvi kòm referans pou bay plis detay konsènan pèsonaj sa a.[9]

Gwoup ak reprezantasyon[modifye | modifye kòd]

Zèl Mathurin

Parad la toujou gen "gwoup ki dekore avèk mas papye-mache ki gen plizyè koulè ak degizman espektakilè ki reprezante yon gran varyete sijè, souvan ki vize a klas politik la, abitid ak move zak li yo", osi byen ke pèsonaj mitolojik ki soti nan folklò lokal ak relijyon Jidyeo-kretyen :[10],[11]

Pèsonalite ak zannimo yo[modifye | modifye kòd]

  • Tonton Makout : deziyen manm milis paramilitè yo ant 1958 ak 1986 sou diktati François e apre sa Jean-Claude Duvalier.
  • Tayino yo : gwoup moun ki ap viv sou zile a anvan kolonizasyon pa Espayòl yo.
  • Dragon

Mitoloji ak divinite[modifye | modifye kòd]

  • Zonbi : nan tradisyon vodou a transfòmasyon moun an zonbi pa yon sibstans ki fèt nan melanje zo moun, krapo, plant, elatriye. Yo itilize sibstans la pou kònen nan figi moun ki afekte a.
  • Lougarou
  • Dyab-wa
  • Jwiferan : "vin tounen figi mitik sa a ki travèse tan ak espas, yon moun-rasin, yon moun-tout moun, nan sans ke Édouard Glissant ta ba li, evolye nan solèy twopikal la, pou l vin youn nan nou". Nan 2021, li te onore nan bwason powetik la [9].
  • Damballa : Lwa nan vodou, reprezante sou fòm sèpan ki se yon "senbòl pozitif paske li kominike moun konesans sekrèt. Adoratè posede pa Damballa yo kòmanse sifle ak rale tankou koulèv."

Dans[modifye | modifye kòd]

  • Trese riban (riban entrekote) : Gwoup la danse pa antrelase ak delase riban.
  • Janm debwa
  • Lanse fisèl : Moun mwatye toutouni "ak po klere yo kouvri ak yon melanj de chabon kraze ak siwo kann, tèt yo ranje ak kòn dyabolik, de (2) mesye sa yo fikse sou nou, enplakab ak ògeye. . . Kòd yo kenbe nan men yo raple chenn zansèt esklav yo". [12]
  • Zèl Mathurin (dyab avèk koulè klere ak zèl metalik) : yon pèsonaj popilè avèk zèl li yo ak ong fè li yo.
  • Mons ak dan tache san
  • Long dragon nan foul moun yo.

Bann a pye[modifye | modifye kòd]

Mache-Kare-band-Jakmèl-
  • Chaloska : Jeneral Charles Oscar Étienne se otè represyon san nan Jakmèl ak Pòtoprens, ki reprezante pa efigi gwotèsk ki gen koulè chabon ak dan kolosal.
  • Mache kare : fòm nan soti trè ta nan mitan lannwit, gen kèk moun ki anba dra, lòt moun yo soupoudree ak chante.

Piblikasyon[modifye | modifye kòd]

Nòt ak referans[modifye | modifye kòd]

  1. (franse) fr « Jacmel | Réseau des villes creatives ». fr.unesco.org. Retrieved 28 mas 2022. 
  2. (franse) fr « Inventaire du patrimoine immatériel d’Haïti ». ipimh.org. Retrieved 18 mas 2022. 
  3. (franse) fr « Karnaval Jacmel - Livre avec tirage ». Editions Light Motiv (in français). Retrieved 29 mas 2022. 
  4. (franse) fr « Des envies de Jacmel... et de son carnaval ». La Tribune. 7 fevriye 2019. Retrieved 2022-03-29. 
  5. (franse) fr « Haïti : début du carnaval de Jacmel ». Martinique la 1ère. Retrieved 30 mas 2022. 
  6. (franse) fr « "Vil kanaval pou toutan", Jacmel nous invite à son carnaval | Loop Haiti ». Loop News. Retrieved 29 mas 2022. 
  7. « Le carnaval de Jacmel est lancé », sur Le Nouvelliste (consulté le )
  8. (franse) fr « Jacmel lance son carnaval ». lenational.org/. Retrieved 29 mas 2022. 
  9. 9,0 et 9,1 (franse) fr « Jean-Elie Gilles | Carnaval national de Jacmel 2021 ». Xaragua Magazine. Retrieved 29 mas 2022. 
  10. (franse) fr « Haïti : les fortes têtes du carnaval de Jacmel ». GEO (in français). Retrieved 29 mas 2022. 
  11. (franse) fr arnaud, Lecuyer. « carnaval de Jacmel ». A la Découverte du Monde. Archived from the original on 2022-04-01. Retrieved 19 mas 2022. 
  12. « En Haïti, un carnaval entre mémoire de l’esclavage et satire politique ». Le Monde.fr (in français). 2022-02-08. Retrieved 2022-03-29. 

Lyen deyò[modifye | modifye kòd]