Aller au contenu

Elton John

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib


Elton John
Labèl Philips, Congress Records, DJM (it), Uni (en), Paramount, MCA, Geffen, A&M, Rocket (it), Island, Mercury, Island Def Jam, Regal Zonophone (it)
Deskripsyon imaj sa a, kòmante pi ba a tou

Elton Hercules John, non danfans li se Reginald Kenneth Dwight [1] fèt nan dat 25 mars 1947 nan Pinner, Middlesex, yon katye nan vil Lond, Angletè, Wayòm Ini , [2], se yon chantè, pyanis, konpozitè, klavyeris ak aktè britanik - ameriken .

Anplis pyano a, li jwe òg Hammond, klavsen, amonyòm, melotron, sentetizè elatriye. Li menm lage yon albòm kote se chante li chante sèlman. Viktim Lanmou (Victim of love) an 1979. Li te konfye travay klavye a bay Thor Baldursson ak Roy Davies.

S yon ikòn pòp mondyal, anplis senkant ane karyè li a, Elton John, ak plis pase 300 milyon disk li vann, se youn nan atis ki vann plis disk , [3] . An 1993, li te kraze rekò Elvis Presley Ozetazini kote li te mete yon nouvo "single" nan top 40 Etazini pou 24 fwa lane konsekitif , [4] . An 1997, chante li a "Candle in the Wind 1997", yon vèsyon chante li te soti an 1973 ke li te rechante, te vin tounen "single" ki te vann pi byen depi kreyasyon tablo a, ak 33 milyon kopi . Pami lòt tit li yo ki pi byen koni yo genyen Your Song ( 1970 ), Levon ( 1971 ), Tiny Dancer ( 1972 ), Rocket Man ( 1972 ), Don't Go Breaking My Heart ( 1976 ), I'm Still Standing ( 1983 ) ak Sacrifice ( 1989 ). Bernie Taupin te ekri majorite pawòl chante li yo, pandan Elton te konpoze mizik la.

Biyografi

[modifye | modifye kòd]

Anfans ak adolesans

[modifye | modifye kòd]

Reginald Kenneth Dwight te pase anfans li, li fèt 25 mars 1947 nan Pinner, yon ti vil anglè nan Middlesex, nan nòdwès Lond, peyi Angletè ( Wayòm Ini ). Li te pase yon anfans nòmal, strik men mizikal. Li se pi gran pitit gason Stanley Dwight (1925-1991), yon pilòt Royal Air Force ki te goumen nan Dezyèm Gè Mondyal la, ak Sheila Eileen (née Harris, 1925-2017), yon anplwaye biwo , .

Elton John sou sèn nan lane 1971. Depi laj 23 an, li te mete gwo linèt pou l te imite Buddy Holly oubyen Hank Marvin, byenke li te nesesè pou l te mete linèt akòz gwo myopi chantè a .

Papa l koute djaz tankou Frank Sinatra, li jwe twonpèt epi li gen yon gwo koleksyon disk. Li eritye kot papa l gou ak lanmou li pou mizik. Sepandan, li toujou pi pwòch manman l ak grann li pase papa l ki lwen e ki pa gen afeksyon, ki souvan ale an misyon . Mizik se toujou pi gwo " rekonfò li " li te di, li pa t gen ni frè ni sè ; li pral rete konsa pandan tout lavi li. Li te montre yon talan pou pyano, ke li te aprann avèk grann li. A laj de onz an, li te genyen yon pri nan men Royal Academy of Music .

Paran l yo te konn souvan fè kont, sa te ranfòse entrovèsyon l, li te santi l jennen poutèt li te gwo anpil ak rad demode li yo (li pral eksplike pita rad ekstravagan li yo kòm yon reyaksyon) . Lè li te gen kenz an, paran li te divòse, manman l te remarye ak yon pent-dekoratè, Fred Farebrother, ki t ap vin yon pwen referans pou jèn ti gason an, li te enterese nan karyè mizikal li lè tigason an te fonde gwoup " Bluesology" an 1962 .

Epòk kote l t ap jwe pyano nan gwoup la, li te adopte non sèn Elton John, ki te konbine prenon saksofonis Elton Dean ak chantè Long John Baldry , « se de (2) pèsonalite ki te kite mak yo sou jèn gason an, youn pou bote li, lòt la pou koze seksyalite li te asime  » . Pita, li te adopte ofisyèlman non fanmi sa a, li te vin pi presizeman Elton Hercules John nan eta sivil la apati 9 fevriye 1972 .

Konfidansyalite

[modifye | modifye kòd]

Elton John, yon pyonye nan epòk li a epi motive pa yon karyè k ap eksploze, te deklare tèt li biseksyèl nan dat ki te 7 octobre 1976 nan yon entèvyou li te bay jounalis Cliff Jahr pou magazin Rolling Stone [5] . Piske li te ra anpil pou yon moun fè "coming out" nan epòk sa a [6], te gen anpil reyaksyon omofòb, epi anpil fanatik te refize achte albòm li yo yon ti tan apre. Sitiyasyon an te amelyore nan ane 1980 yo [6] .

John, ki pa t ko aksepte omoseksyalite li, te marye 14 fevriye 1984 nan jou fèt Sen Valanten an, ak Renate Blauel (yon enjenyè son alman ke li te renmen e ki te travay avè l, sitou sou albòm Too Low for Zero ak Breaking Hearts ) . Koup la te divòse an 1988 . Elton John te deklare pita ke li te asime totalman epi te alèz kòm omoseksyèl. Apre yon peryòd boulvèse kote li te pèdi tèt li nan dwòg, li touche pa kouraj jèn Ryan White ki enfekte ak viris SIDA a, li te deside pran kontwòl lavi li epi, an jiyè 1990, li te sibi yon tretman dezentoksikasyon pou l te kite dwòg nan "Advocate Lutheran General Hospital". Li chante nan antèman Ryan White la[Referans nesesè] .

Diskografi

[modifye | modifye kòd]
Albòm stidyo

Modèl:Début de colonnes

Modèl:Fin de colonnes

"Bluesology"

[modifye | modifye kòd]

Avèk Long John Baldry k mchantè, Caleb Quaye ak Neil Hubbard nan gita, Fred Gandy nan bas, Reginald Dwight nan pyano, Elton Dean nan saksofòn, Marc Charig nan kornèt ak Pete Gavin nan tanbou.

"Singles"

[modifye | modifye kòd]
  • 1965 Retounen, Cheri/Tan yo ap vin pi difisil pase difisil
  • 1966 : Mesye. Frantik / Chak jou mwen gen tristès
  • 1967 Depi mwen jwenn ou, ti bebe/Jis yon ti kras

Distenksyon

[modifye | modifye kòd]

Dekorasyon

[modifye | modifye kòd]

Konpozitè

[modifye | modifye kòd]

Elton John pa t entèprete tout chante li te ekri pou fim.

Pwodiktè / Pwodiktè Egzekitif

[modifye | modifye kòd]

Enfliyans ak omaj

[modifye | modifye kòd]

Fim byografik

[modifye | modifye kòd]

Kouvèti ak echantiyon

[modifye | modifye kòd]

Pami anpil atis ki te reprann chante nan repètwa Elton John, nou ka mansyone :Modèl:Début de colonnes

Modèl:Fin de colonnes

Nòt ak referans

[modifye | modifye kòd]
  1. Il adopte officiellement le nom « Elton Hercules John » en 1972 (The London Gazette : [http://www.london-gazette.co.uk/issues/45571/pages/403 no 45571, p. 403], 11 janvier 1972).
  2. Erlewine, Stephen Thomas. « Artist Biography [Elton John] » (in anglais). AllMusic. Retrieved 31 mars 2014.  Check date values in: |access-date= (help).
  3. Nick Holdsworth (03 octobre 2013). « Russian Imam Calls Elton John 'The Devil's Work,' Urges Concert Boycott ». hollywoodreporter.com (in anglais). Retrieved 18 septembre 2020.  Check date values in: |access-date=, |date= (help).
  4. Le Monde 2 Modèl:Numéro du 13 novembre 2004.
  5. en Cliff Jahr, « Elton John: It's Lonely at the Top », Rolling Stone n° 223, 7 octobre 1976
  6. 6,0 et 6,1 en « Elton John Comes Out Of The Closet », in « The 25 boldest career moves in rock history », Rolling Stone
  7. en Life Peers to Order of the Companion of Honour sur news.bbc.co.uk, 31 décembre 1997.
  8. « Rosette Man: Elton John décoré de la légion d'honneur par Emmanuel Macron vendredi », sur 20minutes.fr, .
  9. Elton John honoré par Harvard pour son engagement dans la lutte contre le VIH sur ladepeche.fr, 7 novembre 2017.
  10. « Elton John reçoit la Légion d'honneur et appelle à lutter contre le sida aux côtés d'Emmanuel Macron », sur ouest-france.fr, .
  11. « Emmanuel Macron remet la Légion d'honneur à Elton John », sur La Dépêche, .
  12. « UK Gazette », Published by Authority.
  13. (en) « Biden surprises Elton John with National Humanities Medal at White House », sur CNN, .
  14. Modèl:Article.