Aller au contenu

Ded Rysel

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib
Ded Rysel
yon ilistrasyon sou lisans lib t ap itil
Biyografi
Nesans
Gade epi modifye done yo sou Wikidata
Bar-le-Duc (en)Gade epi modifye done yo sou Wikidata
Lanmò
Non nesans
André Adrien GrandvaletGade epi modifye done yo sou Wikidata
Nasyonalite
Aktivite
Aktè, senarisGade epi modifye done yo sou Wikidata
Blòk done envalid nan module infobox : imaj

Ded Rysel, vrè non l ki se André Adrien Grandvalet, fèt 14 mas 1903 nan "Bar-le-Duc" epi mouri 19 septanm 1975 nan vil Pari, se te yon chansonye, pawolye epi aktè fransè. Yo te rekonèt li sitou pou patisipasyon l nan feyton radyofonik ki te fè anpil siksè a "La Famille Duraton".

Biyografi

[modifye | modifye kòd]

André Grandvalet pase timoun li ak ti laj adolesanl nan "Épinal" (Vosges) kote manman l t ap jere yon kafe.

Li kòmanse nan vil Pari antanke chansonye depi nan fen ane 20 yo epi pouswiv aktivite sa jouk li mouri.

Kòmanse nan lane 30 yo, li t ap travay nan radyo tou. Li te jwe wòl pèsonaj Jules Duraton nan feyton radyofonik ki pase chak jou a "La Famille Duraton". Emisyon sa, kote l se youn nan kreyatè yo, kòmanse nan lane 1936 sou "Radio Cité"; li vin gen yon gran siksè apati 1948 sou "Radio Luxembourg" epi dire jiska 1966. Yo fè de adaptasyon sinema lib avèk li, nan lane 1939 ak 1956. Nan dènye sa li menm, Ded Rysel patisipe nan dyalòg yo pandan l ap wòl prensipal yo tou. Aprè "Libération de Paris", pandan livè 1944-1945, Ded Rysel kanpe, sitou nan radyo, wòl "Père Tavernier" ki ankouraje oditè yo pou ede sa ki plis nan bezwen yo kote yap bwode lèn pou yo ka fè dra.

Pandan lane 50 yo, li kreye pèsonaj "Piédalu" a, yon peyizan rizye ki pran pòz nayif li, kote l entèprete l nan 6 fim, kout oubyen long metraj. Ded Rysel patisipe tou nan senaryo kèk fwa tou nan dyalòg ansanm ak reyalizatè Jean Loubignac. Karyè sinematografik André Grandvalet gen kèk fim ki reyalize pa André Berthomieu tou. Li te marye ak Germaine Roy (1908-1986).

Filmografi

[modifye | modifye kòd]
  • 1938 : Lavi atis pa Bernard Roland (aparisyon)
  • 1949 : Louis Merlin 's Hat Trick (kout fim)
  • 1950 : Afè Dugommier pa Jean Loubignac (kout fim)
  • 1950 : Piédalu nan sant resepsyon Jean Loubignac (kout fim)
  • 1950 : Piédalu vwayaj pa Jean Loubignac (kout fim)
  • 1950 : Rezon Piédalu pa Jean Loubignac (kout fim)
  • 1950 : Pluche and Ploche bureaucrats pa Jean Loubignac (kout fim)
  • 1951 : Piédalu nan Paris pa Jean Loubignac (tou scénariste)
  • 1952 : Piédalu fè mirak pa Jean Loubignac (tou scénario)
  • 1953 : Piédalu, depite Jean Loubignac (tou scénariste)
  • 1955 : The Duraton pa André Berthomieu (tou ekriven dyalòg)
  • 1956 : Bonjou Youth pa Maurice Cam
  • 1956 : Senk milyon nan lajan kach nan men André Berthomieu
  • 1956 : Prizon kè kontan pa André Berthomieu
  • 1929 : Martini, the prince of humour, revizyon pa Raymond Souplex ak Ded Rysel, nan Coucou [1] .
  • 1936 : Ho... Ann ri ! , revizyon pa Ded Rysel, Robert Rocca ak Raymond Vincy, nan Deux Ânes [2] .
  • 1936 : 1936... Bouji, revizyon pa Ded Rysel ak Raymond Vincy, nan Deux Ânes [3] .
  • 1944 : Nan tan nag yo, revizyon Ded Rysel ak Raymond Souplex nan Gaité-Montparnasse .
  • Oktòb 1950 : The Empire Review pa Albert Willemetz, Ded Rysel, André Roussin, mizik Paul Bonneau, Maurice Yvain, Francis Lopez, Henri Bourtayre, dirije pa Maurice Lehmann ak Léon Deutsch, Théâtre de l’Empire

Nòt ak referans

[modifye | modifye kòd]
  1. « Le Journal ». Gallica (in français). 1929-11-13. Retrieved 2021-01-30. 
  2. « Comoedia ». Gallica (in français). 1936-08-25. Retrieved 2021-02-17. 
  3. « La Revue des 2 Anes » (PDF). memoire.celestins-lyon. 1936. Retrieved 19/02/2021.  Check date values in: |access-date= (help)

Gade tou

[modifye | modifye kòd]

Atik ki gen rapò

[modifye | modifye kòd]
  • Fanmi Duraton

Bibliyografi

[modifye | modifye kòd]

: dokiman ki te sèvi kòm sous pou ekri atik sa a.

  • Georges Poull, “Grandvallet (André)”, nan Albert Ronsin (dir.), Famous Vosgiens: Illustrated Biography Dictionary, Vagney, Gérard Louis, 1990 (ISBN 2-907016-09-1, li sou Entènèt), p. 173.

Lyen ekstèn

[modifye | modifye kòd]

Modèl:Portail