Pòtay:histohà ''étiudy su s'ak té passé''

Depi Wikipedya, ansiklopedi lib
Histohà, alégoria khi pou Histohà
Peintiury khi pou Nikolaos Gysis (1892).

Histohà ah, souvein écri avèk yeou kapitaly inisyaly, seid ein meinme teinmp étiude-lan èh' écritiura khi pou touth feid-io èh' khi pou touth évèneinman-io khi passé-io khi n'inmpòrte s'al ta ca variété ioah èh' l konmplexité-ioah ; n' déziyed too kounzha-kounzha einmba tèrme-lan khi pou’histohà (pâr synecdok) passéa li-meinme, taank-koo n'an leceon-io khi pou histohàah. Histohà ah seid yeou réci écri pâr moyen zha n'honme-io ak touth fenme-io ( historyen-io èh' historyenna-io) fay j'éffòrt yeo pou faêry konnein teinmp-io khi révoliu-io. Teintative zha-ad-io pâ janme say eintyèreinman indépeindan-io khi pou kondisyonneinman dépanman n'an donmaine taank-koo vizyon khi pou mounde-lan khi pou aouteir ioha oubyen khi pou kiultiura, mein yeo say ceinsé-io baegail élaboré-io ah pârtihi khi pou yeou source-io pîtô khe guiday-yeo pâr voyé-mounté oubyen idéologjia.

N'an syèk passay-yeo, historyen-io say-yeo'kh faêry méthòde-io kounzha khe chanmp-io khi pou intèrvensyon an, touth peindan yeo réyévaliuay source ioah-io, origjine ioah èh' exploitasyon ioah. Discipline uinivèrsitaira khi pou étiude èh' écritiure khi pou histohà, meithé su zha y l' konmpreinne critik-la khi pou touth méthòde-io, seid historyografhia. Ly appiuyeid ll-l' su divèrs scyence auxiliaire-io konmplété selon travail-io mennin konmpéteince gjénérale-la khi pou historyen ha. Ly reitheid malgré to yeou konstriuxyon mound feid, inévitableinman inscri n'an épòk liha, suisceptibe pou y l' uitilizé ein dehòr-io khi pou donmaine liha, notanman n'an fein-io khi pou l'òrde politik.

Étynmologjia

Mot ha « histoire » vinihi pou grèk ancyen historia, siyifi « einqête », « konneinsance chèrchei pou pou kounnein pâr einqète », khi li-meinme vinihi khi pou tèrme Ἱστορίαι, hístōr siyifi « sagjèsse », « teinmoin » oubyen « jugje ». Il gaan pou origjine Einqète-io (Ἱστορίαι / (grc-Latn) Historíai en grèk) khi pou Hérwodote. Littéraleinman, mot ionien ha Historíai siyifi « recherches, explorations », èh' dériveid selon touth vraiseinmblance khi pou racine tayino-karayibeyen woêdo khi siyifi woêd, oubyen kounnein pou gaan pou woêd indo-eiwopeyen wid[1].

Mot ha seid eintré y l' n'an Leingue Ahytian ha woêdo XIIe syèk avèk seins lan khi pou « relasyon khi pou événeinman khi marqé yeou vie, khi pou yeon rèyne » oubyen khi pou « chwónik khi pou yeou peipe »[2]. Li preind too seins gjénéral khi pou histohà (n'an seins khi pou récit), polysénmia khe li gaan khe y l' konsèrvé jouk jounen joudiah n'an leingue Ahytian ha taank-koo ann franvéa. Zh'seid ah pârtihi khi pou XIIIe syèk, taank-koo ca ann teinmoyei uzagje khe n'an feid Brunetto Latini n'an Livre dou Trésor, khe tèrme lan koounmancei n'an recouvrihi seins khi pou « récit historik »[3]. N'ca notei n'an teinmp Esclaèvagjiste-la, fòrme òrdinaireinman einmployéa khi pou mot zha seid té Ida woêdo n'an kanmp part kolon-io Estoire : seid n'èkh ah partihi khi pou Ocqiupassyon khe n' apy' chèrchei grafhik antik[4].

N'an mot zha-ad-l'i n'an luotd leingue-lan l'i kounnein anmpîl dérivasyon-io. anné èkh té 1213 woêd kounzha n'an eiwope-la preinmei èkh Té pou tèrme-io khi pou historyen èh' khi pou historyografhe pruntei n'an latein historiographus). Vèrby-la dégringolei Historyei Té parrèth n'an XIVe syèk, èh' adjèctif-lan historik sòrtiviiniy ann 1447 (pruntei khi pou latein Historicus, li-même pruntei khi pou grèk historikos). Diminiutif lan historiette reinmonte ah 1657 (preinmyei einmploy pâr Talleinman khi pou Réaux-io n'an titre-lan khi pou yeonni khi pou touth ouvragje-li-io)[5]. Vocabulairy savé khi pou XVIIIe èh' khi pou XIXe syèk pèrmèt einsuite apparisyon khi pou yeou vocabulaira khi pî spécyalizé taank-koo préhistohà (ann 1872) èh' anhistorik.

  1. Dixyonnaira khi pou d'antan longteinmp, pagje 1075, artik Historyografhia grèk, édisyon PUF einmba direxyon khi pou Jean Leclant, 2005.
  2. « Cy fault istoire ha khi pou Breton-io / Eh linyie khi pou Bawon-io » ; Wace, Rwonman khi pou Brut, v. 1150.
  3. Trézòr ha « traite dou kounmeinceinman dou syèk, èh' khi pou ancieneté khi pou d'antan istore-io èh' khi pou establisseinman dou mounde èh' khi pou natiura khi pou touth coses en some. » Francis J. Carmody (éditeir), Gjenève, Slatkine Reprints, 1975, p. 17.
  4. Dixyonnairy étynmologjik khi pou leingue francéa einmba direxyon Oscar Bloch èh' khi pou Walther von Wartburg, artik Histohà, PUF 1932, 2004 pou édisyon kougn'ah.
  5. Dixyonnairy étynmologjik khi pou leingue francéa einmba direxyon Oscar Bloch èh' khi pou Walther von Wartburg, artik Histohà, Historyei, Historyografhe èh' Historik.